Denník N

Keď sa ženy sťažovali, že zarábajú menej ako muži, povedali im, že si nepýtali viac. Ukazuje sa, že si aj pýtali, ale nedostali

Platová diskriminácia žien sa nevyhla ani BBC. Foto – TASR/AP
Platová diskriminácia žien sa nevyhla ani BBC. Foto – TASR/AP

V mnohých firmách sa od žien očakáva, že sa vzdajú výhod v prospech celku a uspokoja sa s menším platom.

Bývalá šéfredaktorka denníka USA Today a zástupkyňa šéfredaktora denníka Wall Street Journal (ako vôbec prvá žena v jeho histórii) Joanne Lipmanová vo svojej knihe píše o tom, ako sa z miesta reportérky dostala na post editorky, čo okrem iného znamenalo, že sa z otvoreného newsroomu presťahovala do vlastnej kancelárie.

Keď si vybaľovala v novej kancelárii veci, vošiel do nej kolega, v rukách držal meter a začal premeriavať steny. Prekvapenej Lipmanovej povedal, že by sa mala ozvať, lebo má o viac ako pol metra užšiu kanceláriu ako ostatní na jej poste. Začala sa smiať a poslala ho preč.

Až neskôr pochopila, čo jej chcel povedať. „Veľkosť mojej kancelárie – či lepšie povedané to, že som ju nepovažovala za podstatnú – bola len symptómom širšieho problému. Ostatní ľudia na rovnakej pozícii ako ja boli muži. A muži si oveľa častejšie zvyknú vybavovať veci vo svoj prospech – nielen veľkosť kancelárie, čo je triviálnosť, ale aj oveľa podstatnejšie záležitosti ako výplaty a iné výhody.“

Lipmanová, ktorá píše, že jej ani nenapadlo rokovať o veľkosti kancelárie či platu, napokon zistila, že muži, čo robili rovnakú prácu ako ona a niesli rovnaký diel zodpovednosti, mali nielenže priestrannejšie kancelárie, ale aj vyššie platy.

Jej príbeh zďaleka nie ojedinelý: o podobných skúsenostiach často hovorí napríklad aj Sheryl Sandbergová, „dvojka“ Facebooku. Rozdiely v platoch v neprospech žien zasahujú nielen médiá a sektor IT, ale aj iné, zdanlivo menej atraktívne odvetvia.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Platy

Teraz najčítanejšie