Denník N

Príbeh banskoštiavnickej Kalvárie: od jednej z najohrozenejších pamiatok sveta ku skvostu 

Foto N - Andrej Bán
Foto N – Andrej Bán

Naša najvýznamnejšia baroková stavba svojho druhu prešla „kalváriu“ od devastácie vandalmi po obnovu do plnej krásy. Za unikátnym dielom sú najmä dvaja ľudia – Katarína Vošková a Martin Macharík.

Chcete čísla, viem. Na záchrane a obnove Kalvárie pracovalo jedenásť rokov asi 200 odborníkov a remeselníkov, na brigádach sa vystriedalo asi 5-tisíc domácich aj zahraničných dobrovoľníkov a preinvestovalo sa 2,8 milióna eur.

Čísla, akokoľvek impozantné, nestačia. Treba opísať príbeh, ako dvaja „prindiši“ (tak v Štiavnici volajú, niekedy aj s uznaním, prišelcov) a tím ľudí okolo nich naplnili prorocké slová pátra Karola Benovica, ktorý tu na sklonku 70. rokov, za socializmu laicky a skromnými prostriedkami opravoval Kalváriu. Vošková a Macharík našli vo veži jeho zapísaný odkaz: „Kalváriu opravovali najmä Neštiavničania.“

Inak, aj páter Benovic bol, ako sa vraví, prišelec. Zo západoslovenských Dechtíc.

Zdroj pýchy a hanby súčasne

Architektka Katarína Vošková sa v roku 2005 zúčastnila na konferencii v Charlestone v Spojených štátoch. Vedela, že sú tam aj ľudia z organizácie World Monuments Fund (WMF), ktorá každoročne zostavuje zoznam sto najohrozenejších pamiatok sveta. Neváhala a podľa štítkov na klope saka ich vyhľadala. K jej nemalému úžasu sa dozvedela, že aj oni tam hľadali ju – na stene v kancelárii v New Yorku obdivovali fotografiu krásnej, no poničenej Kalvárie z krajiny kdesi v strede Európy. Túžili niekoho odtiaľ spoznať.

„Zahraniční kolegovia ma povzbudili, aby som pripravila

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie