Denník N

Lipšic o Kočnerovi: Všetko mu prechádzalo, ale nevedel sa udržať a robil chyby

Foto N – Tomáš Benedikovič

Tí, čo Kočnera v polícii a na prokuratúre kryli, sú ešte horší ako on, hovorí právnik z kancelárie Dentons Daniel Lipšic, ktorý bol s Kočnerom roky v konflikte. V utorok prebiehajú u Kočnera domové prehliadky.

Kedy ste prvýkrát začali registrovať Mariana Kočnera?

Asi keď som bol na ministerstve spravodlivosti, ale presne si to nepamätám. Intenzívnejšie, keď som bol na ministerstve vnútra. Začali sme rozpracovávať viaceré zločinecké skupiny a on bol podľa tých informácií, ktorými v tom čase polícia disponovala, jednej z nich blízky.

Prvý text o vás a Marianovi Kočnerovi v archíve novín je z roku 2004. Ide o spor o pozemky Kia, kde ste vo vláde ako minister spravodlivosti presadzovali odtajnenie zmluvy s automobilkou, kým minister hospodárstva Pavol Rusko ju chcel utajiť. Následne ste ako minister spravodlivosti presadzovali vyvlastnenie. Kočner vtedy skúpil viaceré pozemky a chcel ich štátu predávať za dvojnásobnú cenu. Spomínate si na to?

Pamätám si to. Pavol Rusko sa snažil všetky zmluvy utajovať, mali sme dlhé rokovania a nakoniec musela až vláda rozhodnúť, že sa, až na výnimočné veci, budú všetky zmluvy zverejňovať. Samozrejme, že potom začali s pozemkami špekulovať viacerí ľudia vrátane Mariana Kočnera. Môj názor bol, že sa nemalo vyhovieť ich vydieraniu, pretože štát bol pod časovým tlakom a oni to vedeli. Navrhoval som radšej prijať zákon, ktorý by urýchlil vyvlastňovanie, hoci by bol možno neštandardný.

Nakoniec im však štát zaplatil.

Áno, ale veľmi tvrdo som bol proti tomu. Nie pre Kočnera, ale preto, že pokiaľ sa štát nechá takto vydierať, vytvorí to do budúcnosti veľmi zlý precedens.

Stretli ste sa niekedy s Kočnerom osobne?

Marian Kočner na súde v kauze Glance House povedal, že on sa stretáva s každým a že aj so mnou sa stretol. Zrejme mal na mysli „stretnutie“, ktoré sa uskutočnilo, keď sa opravovali garáže v parlamente v roku 2014 alebo 2015 a parkovali sme preto v garáži oproti Hradu. Vyšiel som vtedy z parlamentu a prechádzal cez cestu. Pristavilo sa pri mne biele športové auto a obéznejší pán si stiahol okienko a začal po mne vykrikovať, že mi všetko vráti, že som mu zničil rodinu a jeho dcére život a že on to tak nenechá. Opýtal som sa ho, či sa vyhráža, pretože mne sa už aj iné osoby vyhrážali a vyzerali nebezpečnejšie ako on. Povedal, že sa nevyhráža, ale všetko mi vráti. Odfrčal preč. To bolo zrejme to, čo Marian Kočner nazýva stretnutie, inak sme sa nikdy nestretli. Iba na súde alebo na výsluchoch.

Nemali ste vtedy z neho obavu?

Mne sa vyhrážalo veľa ľudí rôznym spôsobom – aj keď som bol na ministerstve spravodlivosti, aj keď som bol na ministerstve vnútra. Toto bolo nepríjemné stretnutie s kriminálne „závadovou“ osobou, ale nijak som to neriešil.

V roku 2005 sa Kočner objavil v mafiánskom zozname. Najprv v kolónke „záujmové vozidlá“. Vtedy to vysvetlil tak, že polícia ho tam asi zaradila preto, že má drahé autá. S podsvetím vraj nemá nič. Prečo bol na mafiánskych zoznamoch?

Zoznamy sa tvorili na základe operatívnych a spravodajských informácií a boli pomerne zodpovedne robené. Neslúžili ako dôkaz v trestnom konaní, ale na operatívnu prácu polície.

Neskôr sa objavil aj v takzvanom druhom mafiánskom zozname. On si vtedy z toho robil žarty: „Predtým som bol na takom zozname zaradený medzi sýkorovcami a teraz medzi piťovcami. Bojím sa o život, pretože jedna skupina môže odo mňa chcieť ‚výlučné‘ a druhá ‚prískočné‘. Preto chodím na opancierovanom aute a s ochrankou.“ Ku ktorej skupine patril?

Počas môjho pôsobenia na ministerstve vnútra sa nachádzal v týchto zoznamoch, ktoré mali operatívnu povahu, v skupine piťovcov. Ale Juraj Ondrejčák, alias Piťo, predtým, ako si založil vlastnú zločineckú skupinu, pracoval pre sýkorovcov. Ľudia v zločineckých skupinách prechádzali z jednej do druhej, následne sa likvidovali a nie je to nič neobvyklé. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Marian Kočner

Teraz najčítanejšie