Tomáš Kolár
24. augusta v roku 79 vybuchla sopka Vezuv a zapríčinila jednu z najväčších katastrof staroveku. Podľa odhadov dvojdňovú erupciu neprežilo približne 25-tisíc ľudí, pričom najviac zasiahnuté boli mestá Pompeje a Herculaneum, píše Česká televízia.
Nečakaná erupcia rozpálila vzduch na 200 až 500 stupňov Celzia a vyvrhla veľké množstvo horniny až do výšky 32 kilometrov.
Oblaky materiálu z erupcie sa pohybovali závratnou rýchlosťou 100 až 300 km/h, v dôsledku čoho tristo ľudí, ktorí boli k sopke najbližšie, zomrelo okamžite a celkovo túto tragickú udalosť prežilo len zopár šťastlivcov.
Rozhodlo zafarbenie
Talianski archeológovia skúmali kostrové zvyšky obetí z mesta Herculaneum. Na lebkách našli zvláštne červené a čierne stopy. Analýzou zistili, že obsahujú železo a oxidy železa. Vedci si myslia, že uvedené prvky vznikli, keď sa obetiam varila krv.
Výskumy v minulosti ukázali, že červené a čierne stopy sa objavujú na kostiach, ktoré sú spálené v blízkosti mincí alebo podobných rozžeravených predmetov. Dôvodom ich zafarbenia je varenie krvi. Vyparovanie telesných tekutín zvyšovalo tlak v tele, čo viedlo k popraskaniu lebečných kostí.
„Starostlivá kontrola kostier obetí odhalila praskliny a explóziu temena,“ píše sa v štúdii.
„Prvýkrát predkladáme presvedčivé experimentálne dôkazy, ktoré naznačujú rýchle odparovanie telesných tekutín a mäkkých tkanív obetí z Herculanea z roku 79 n.l., keď boli smrteľne vystavené extrémnym teplotám,“ píše sa v najnovšej vedeckej správe publikovanej koncom septembra v magazíne PLOS One.
Smrteľný pyroklastický prúd
Vedci si teda myslia, že tamojší ľudia zomreli v dôsledku teplotného šoku, ktorý spôsobil takzvaný pyroklastický prúd. Pyroklastický prúd, respektíve oblak, predstavuje jednu z najväčších hrozieb, ktoré sopky znamenajú pre svoje najbližšie okolie.
Ide o zmes horúcich plynov, magmy a sopečného popola. Pohybujú sa veľmi rýchlo a môžu dosiahnuť rýchlosť až 700 kilometrov za hodinu. Plyny môžu mať až tisíc stupňov.
Pred pyroklastickým prúdom sa nedá ujsť, pretože sa pohybuje aj po morskej hladine, čo sa prejavilo pri známom výbuchu sopky Krakatoa v roku 1883, píše Česká televízia.
Pyroklastické oblaky zvyknú mať fatálne následky obrovských rozmerov, napríklad v roku 1902 zasiahol jeden z nich francúzske mesto Saint-Pierre na Martiniku. Podľa odhadov zomrelo až 30-tisíc ľudí.
Stále aktívna
Sopka Vezuv od ničivej erupcie v roku 79 neutíchla, keďže vulkanológovia zaznamenali asi 3-tisíc erupcií. V roku 1842 na nej zriadili prvú vulkanologickú stanicu a dnes v okolí Vezuvu nájdete množstvo vedeckých prístrojov, ktoré neustále monitorujú záchvevy pôdy, teplotu či chemické zloženie výparov.
Vezuv patrí medzi dodnes aktívne sopky. K jeho poslednému „prebudeniu“ došlo v roku 1944, ale jeho erupčný cyklus je zvyčajne 20 rokov.
To znamená, že aktuálne množstvo lávy vo vnútri Vezuvu je štvornásobkom normálneho množstva. Vezuv sa nachádza v najhustejšie zaľudnenom vulkanickom regióne na svete, keďže neďaleký Neapol má 3 milióny obyvateľov.
Dostupné z: https://doi.org/10.1371/journal.pone.0203210
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
