Denník N

Šéfoval krajskému súdu, dnes pasie kozy na svojej farme

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Jeho príbeh je aj príbehom našej justície. Posledných dvadsať rokov pri nej Ľudovít Bradáč stál. Či už ako predseda bystrického súdu, alebo ako prvý prezident Združenia sudcov Slovenska. Pred piatimi rokmi si povedal, že stačilo, a radšej odišiel žiť na farmu.

„Od ôsmej by som asi sedel v úrade a buď by som sa pripravoval na pojednávanie, alebo by som už pojednával. Prípadne by som študoval spisy či písal rozsudky,“ vracia sa Ľudovít Bradáč do minulosti. Je krátko po deviatej a už len háda, čo by v čase nášho stretnutia robil kedysi.

S veľkou pravdepodobnosťou by sedel vo svojej kancelárii Krajského súdu v Banskej Bystrici a v skrini by mu visel sudcovský talár. Obliekal ho od roku 1980.

Sedíme na verande bradáčovskej usadlosti, nie v budove súdu. Pyšný majiteľ ukazuje, kam až siahajú pozemky, ktoré so synom vlastní alebo má v prenájme. Je to medzi kopcami za Krupinou. Na adrese, s ktorou má problémy aj navigácia.

Všade, kam pozrieme, sú pastviny. Ak ich „neskosia“ kozy, nastupuje do práce niekdajší predseda bystrického krajského súdu a prvý prezident Združenia sudcov Slovenska.

Zo sudcu sa stal farmár. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Stále kosím, ale furt. A tento rok je to naozaj mimoriadne,“ smeje sa. Na pozemkoch má niekoľko traktorov. Jeden rozobratý na súčiastky. Nevyzerá, že by sa na ňom dalo ešte niekedy povoziť, on presviedča, že áno.

„Keď sa to podarí, budeme mať malé Vianoce,“ hovorí. „Keď sa mi rozvrčí motor, ktorý som predtým rozobral, je to úžasný pocit zadosťučinenia a uspokojenia.“ Motory sa stali jeho vášňou. Vždy ho k nim ťahalo, len nemal čas. Prioritou bolo súdnictvo. Už nie je.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie