Denník N

Pred rokom som prestala piť alkohol. Odvtedy sa toho v mojom živote veľa zmenilo

Ilustračné foto – Flickr.com/Andrea Henk

Hoci najťažších bolo prvých 48 hodín, trvalo približne tri mesiace, kým moje chúťky pominuli. Ďalších šesť mesiacov trvalo, kým som o pití prestala premýšľať, priznáva americká novinárka, ktorá sa nepovažovala za alkoholičku, ale pila každý deň.

Píše Keri Wigintonová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post

V septembri som si dala posledný glg vodky s limetkou. Bez veľkej slávy som dala zbohom aj kokteilom. Nechcela som svoje rozhodnutie veľmi roztrubovať, pretože už predtým som sa niekoľkokrát neúspešne snažila skončiť. Zvyčajne mi to vydržalo pár dní, najviac týždňov. Keď som sa pokúšala tentoraz, nevedela som, ako dlho to vydrží. Dúfala som, že aspoň mesiac.

Tých 30 dní sa však zmenilo na viac než rok. Hoci mi chýba ten uvoľňujúci pocit, keď sa alkohol dostáva do krvného obehu, vôbec netúžim po tom, čo zvyčajne nasledovalo – príležitostné opice, pokazený spánok a návaly nevysvetliteľného smútku po zobudení.

Uvedomila som si, že každý deň vypijem aspoň jeden drink, a hoci to neruinovalo môj život či zdravie, rozhodla som sa, že vyskúšam, čo sa stane, keď s tým prestanem.

Bar aj v posilňovni

Bolo kruté, že alkohol sa zjavoval úplne všade, keď som sa mu práve snažila vyhýbať. Mohla som si dať víno v kaderníckom salóne, popíjali v každom jednom programe na Netflixe a sociálne siete boli neustále zaplavené obrázkami kokteilov a vtipov o tom, že čas medzi kávou a vínom je „najdesivejšou časťou dňa“. Alkohol zdarma ponúkali aj na pracovných podujatiach či detských narodeninových oslavách. Dokonca aj moja posilňovňa má bar.

Úprimne si myslím, že som dokázala prestať najmä preto, lebo som sa spolu s manželom, ktorý je od strednej školy abstinentom,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Cesta k zdraviu

Teraz najčítanejšie