Skúmajú bonobov a šimpanzy, aby pochopili milé správanie ľudí

„Naša spoločnosť trpí vojnami, násilím, lúpežami, nesvornosťou a nerovnosťou,“ píše zoológ Matt Ridley v populárnej knihe Pôvod cnosti.

Kniha vyšla v anglickom origináli ako The Origins of Virtue v roku 1996.

A hoci má naša myseľ temnú stranu, sú v nás aj „lepší anjeli“ (ako kedysi povedal americký prezident Abraham Lincoln), takže s druhými ľuďmi máme súcit, pomáhame im a spolupracujeme s nimi.

Ridley k tomu dodáva: „Na svet prichádzame so schopnosťou naučiť sa spolupracovať s inými ľuďmi, odlíšiť spoluprácu od zrady, usilovať sa o dôveru našich blížnych a budovať si dobrú povesť.“

Milé správanie sa nám vypláca. Ak susedovi pomôžete pozbierať jablká na dvore, môžeme sa spoľahnúť na to, že nám nabudúce požičia hrable, keď sa nám pokazia.

Keď neznámemu človeku poskytneme prvú pomoc, je pravdepodobné, že sa dobrá zvesť o našom bohumilom skutku rozšíri, takže si zvýšime reputáciu, čo má nespočet výhod.

Základy morálky

Odkiaľ sa vzala morálka? „Morálka tu bola pred cirkvou,“ píše Ridley a v spomínanej knihe sa venuje výskumu pôvodu cnosti u iných živočíšnych druhov, ktoré tiež vykazujú základy morálky.

Minulý mesiac vyšiel v časopise Proceedings of the Royal Society B článok, v ktorom vedci skúmali ochotu bonobov podeliť sa s inými ľudoopmi rovnakého druhu o obmedzené zdroje, v tomto prípade potravu a nástroje.

Autori zistili, že bonobovia boli štedrí iba v prípade, že išlo o potravu.

Správanie bonobov (a šimpanzov) skúmajú vedci tak intenzívne preto, že ide o našich najbližších príbuzných. Naša vývojová línia sa od ich spoločného predka oddelila pred zhruba 6 až 7 miliónmi rokov. Spoločný predok šimpanzov a bonobov žil pred zhruba 2 miliónmi rokov.

Ak porozumieme ich milému správaniu, možno tak pochopíme aj niečo o sebe, myslí si evolučný antropológ Christopher Krupenye z univerzity v St. Andrews a jeho tím v novej štúdii. 

Delili sa o orechy, no nie o kamene

Výskum prebiehal v útulku bonobov Lola Ya Bonobo v Kongu. Ľudoopy rozdelili do dvoch klietok, ktoré spájalo okno vyrobené z pletiva s dierou uprostred.

Jeden z bonobov dostal kamene (pracovné nástroje), druhý živočích v klietke naproti päť palmových orechov. Potravu a nástroje si mohli voľne podávať.

Autori štúdie vedeli, že bonobovia v konžskom útulku využívajú kamene na to, aby nimi rozdrvili škrupinku, v ktorej sa ukrývajú orechy. Ak nemajú k dispozícii kamene, škrupinku musia dlho a prácne hrýzť, takže im práca s kameňmi výrazne uľahčuje život.

Vedci sledovali, ktoré z predmetov – orechy, kamene, alebo oboje – si bonobovia vymenia.

Zistili, že v 18 percentách prípadov bonobo podal svojmu susedovi jeden palmový orech. „Správanie bonobov je veľmi neobvyklé,“ cituje NPR hlavného autora štúdie Krupenyeho.

„Deľbu jedla vidíme aj pri iných druhoch, ale vo väčšine prípadov spočíva v tom, že jedinec toleruje krádež od druhého jedinca,“ dodal Krupenye. Pre úplnosť dodajme, že takéto správanie vykazovali aj skúmaní bonobovia a krádež orechu tolerovali v 21 percentách.

Čo sa týka pracovných nástrojov, v tomto prípade kameňov, bonobovia sa o ne vôbec nedelili.

Bonobo si doberal človeka

V druhom experimente bol bonobo v klietke s oknom na chodbu. Keď išiel okolo jeden z vedcov, cez otvor v okne pohodil vedľa ľudoopa paličku a odišiel.

Potom sa na scéne objavil hlavný autor štúdie antropológ Krupenye a bonobovi dával najavo, že by chcel paličku – naťahoval sa za ňou cez dieru v okne a ľudoopa volal jeho menom.

Nezdalo sa, že by chceli bonobovia človeku pomôcť. „Najprv ju ku mne trochu posunuli, no potom ju zase odtiahli, keď som sa po nej naťahoval,“ povedal Krupenye pre denník New York Times.

Pre NPR vedec dodal, že to skoro vyzeralo, ako keby si z neho zvieratá uťahovali. „Niekedy mi paličku posunuli, ale tak, aby som ju mal stále mimo dosahu. Zdalo sa mi, že si ma doberajú. Čo sa týka tejto úlohy, nepomáhali mi.“

Rozdiely medzi šimpanzmi a bonobmi

Na experimente je zaujímavé, že šimpanzy sa správajú presne naopak – o potravu sa takmer nedelia, pri predmetoch sú zase štedré.

Ako si vysvetliť ten rozdiel? Možno to súvisí s prostredím, ktoré živočíchy obývajú. Zatiaľ čo bonobovia žijú v prostredí, kde je hojnosť potravy, šimpanzy žijú skôr v oblastiach, kde je potravy pomenej, takže o ňu niekedy bojujú, dokonca v smrteľných súbojoch.

Nedostatok potravy možno viedol k tomu, že si šimpanzy vo voľnej prírode osvojili nástroje ako užitočné pomôcky pri love. Existujú záznamy, na ktorých lovia opice drevenými oštepmi alebo si pochutnávajú na termitoch starostlivo upravenými paličkami.

Šimpanzy a bonobovia sa líšia aj v tom, že bonobovia vytvárajú oveľa vľúdnejšie a tolerantnejšie spoločnosti.

O rozdieloch medzi šimpanzmi a bonobmi povedal v minulosti ekológ Martin Hromada z Prešovskej univerzity v Prešove: „Spoločnosť šimpanzov učenlivých je postavená na extrémne dominantných samcoch. Dokážu manipulovať celou skupinou. Zákulisné hry, spojenectvá či aliancie vznikajú skôr u nich. U bonobov je iný spôsob sociálnej organizácie.“

Ľudia sa dokážu podeliť o jedlo a iné veci

Ako to celé súvisí s ľuďmi? Vidíme, že morálka nie je vlastná iba nám, pretože jej základy majú aj iné živočíšne druhy, v tomto prípade šimpanzy a bonobovia.

Ako v minulosti správne poznamenal Charles Darwin: „Myseľ ľudí sa od vyšších živočíchov (cicavce a iné stavovce – pozn. red.) líši iba v stupni či miere kognitívnych schopností, ktoré máme.“

Inými slovami, medzi nami a zvyškom živočíšnej ríše neexistuje žiadna ostrá hranica. Napriek tomu nie sme šimpanzy ani bonobovia. V čom sa od nich líšime?

Autori novej štúdie ukazujú, že milé správanie bonobov (aj šimpanzov) sa týka iba určitých vecí – buď jedla (ak je nižšej kvality), alebo nástrojov.

No ľudia sa dokážu podeliť o široké spektrum vecí. „Iba ľudia sa flexibilne dokážu podeliť o jedlo a iné veci,“ píše sa v štúdii. Táto schopnosť však nespadla z nebies a má evolučné vysvetlenie: „Prosociálne správanie máme spoločné s inými ľudoopmi,“ dodávajú autori štúdie.

Dostupné z: DOI: 10.1098/rspb.2018.1536