Denník N

Skúmajú bonobov a šimpanzy, aby pochopili milé správanie ľudí

Mláďa bonoba. Foto - TASR/AP
Mláďa bonoba. Foto – TASR/AP

Medzi nami a zvyškom živočíšnej ríše neexistuje žiadna ostrá hranica. Napriek tomu nie sme šimpanzy ani bonobovia. V čom sa od nich líšime?

„Naša spoločnosť trpí vojnami, násilím, lúpežami, nesvornosťou a nerovnosťou,“ píše zoológ Matt Ridley v populárnej knihe Pôvod cnosti.

Kniha vyšla v anglickom origináli ako The Origins of Virtue v roku 1996.

A hoci má naša myseľ temnú stranu, sú v nás aj „lepší anjeli“ (ako kedysi povedal americký prezident Abraham Lincoln), takže s druhými ľuďmi máme súcit, pomáhame im a spolupracujeme s nimi.

Ridley k tomu dodáva: „Na svet prichádzame so schopnosťou naučiť sa spolupracovať s inými ľuďmi, odlíšiť spoluprácu od zrady, usilovať sa o dôveru našich blížnych a budovať si dobrú povesť.“

Milé správanie sa nám vypláca. Ak susedovi pomôžete pozbierať jablká na dvore, môžeme sa spoľahnúť na to, že nám nabudúce požičia hrable, keď sa nám pokazia.

Keď neznámemu človeku poskytneme prvú pomoc, je pravdepodobné, že sa dobrá zvesť o našom bohumilom skutku rozšíri, takže si zvýšime reputáciu, čo má nespočet výhod.

Základy morálky

Odkiaľ sa vzala morálka? „Morálka tu bola pred cirkvou,“ píše Ridley a v spomínanej knihe sa venuje výskumu pôvodu cnosti u iných živočíšnych druhov, ktoré tiež vykazujú základy morálky.

Minulý mesiac vyšiel v časopise Proceedings of the Royal Society B článok, v ktorom vedci skúmali ochotu bonobov podeliť sa s inými ľudoopmi rovnakého druhu o obmedzené zdroje, v tomto prípade potravu a nástroje.

Autori zistili, že bonobovia boli štedrí iba v prípade, že išlo o potravu.

Správanie bonobov (a šimpanzov) skúmajú vedci tak intenzívne preto, že ide o našich najbližších príbuzných. Naša vývojová línia sa od ich spoločného predka oddelila pred zhruba 6 až 7 miliónmi rokov. Spoločný predok šimpanzov a bonobov žil pred zhruba 2 miliónmi rokov.

Ak porozumieme ich milému správaniu, možno tak pochopíme aj niečo o sebe, myslí si evolučný antropológ Christopher Krupenye z univerzity v St. Andrews a jeho tím v novej štúdii. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Morálka

Teraz najčítanejšie