Denník N

Fico svoju verziu príbehu povedal, Kiska bol príliš slušný

Foto - TASR
Foto – TASR

Najvyšší ústavní činitelia ponúkli svoje pohľady na koniec vojny. Premiér v ničom neustúpil, prezident mu veľký odpor nekládol.

Z prejavov prezidenta Andreja Kisku a premiéra Roberta Fica sa tentoraz nestala otvorená súčasť civilizačného súboja, ktorý medzi nimi v skutočnosti prebieha. Najmä vystúpenie hlavy štátu na oslavách konca vojny v Liptovskom Mikuláši bolo v porovnaní napríklad s poľským prezidentom až príliš umiernené a opatrné.

Bol to zámer, aby sa oslavy nezvrhli v názorovú prestrelku, preto Andrej Kiska iba v náznakoch čelil nepravdivému príbehu, ktorý v súvislosti s koncom druhej svetovej vojny už dlhé týždne ponúka Robert Fico. Aj on predniesol na svoje pomery pokojnú reč, hoci sa ničím nevymykala zo zavádzajúceho postoja, ktorý dlhodobo hlása. Pietnu chvíľu navyše využil na obhajovanie svojej politiky, čo sa v takéto dni nepatrí.

Ako úplne prvé si však predseda vlády zaslúži uznanie. Nezabudol pripomenúť, že Slovensko počas väčšiny vojny stálo na zlej strane. Škoda len, že bol inak výrečný Robert Fico práve v tejto časti skúpy na slovo. Táto línia príhovoru si totiž žiadala omnoho viac priestoru. Namiesto toho ju po pár vetách hneď bagatelizoval tradičným pripomenutím SNP, ktoré z nás zo dňa na deň urobilo nespochybniteľných víťazov vojny (takto to Fico nepovedal, ale takto to funguje v mnohých hlavách).  No aj tak je veľmi správne, že spoluzodpovednosť Slovákov za vojnové zločiny vôbec pripomenul.

O to väčšia škoda je, že Andrej Kiska na túto hanebnú časť našich dejín v príhovore pozabudol. Alibistický a neúplný príbeh o hrdinských Slovákoch si zaslúži, aby sme ho opravovali pri každej vhodnej príležitosti.

Keď sme už pri Slovákoch, tak obrovskou slabinou prejavu Roberta Fica bol spôsob, akým sa občanom prihováral. Viackrát zopakované oslovenie “drahé Slovenky a Slováci” opäť raz pripomenulo, ako ťažko si niektorí politici zvykajú na fakt, že “drahé Slovensky a Slováci” tvoria len 80 percent občanov tejto krajiny a ich potenciálnych voličov. Naozaj je také ťažké automaticky sa prihovoriť všetkým obyvateľom krajiny a nie iba jej časti? Vie Robert Fico, že napríklad veľkú časť vojakov československého armádneho zboru tvorili Rusíni?

Nie, toto vôbec nie je malicherná výhrada. Predseda vlády vo svojom príhovore (veľmi pravdepodobne neúprimne) hovoril o tom, ako nás výročie konca vojny po celej Európe spája, no on sám pri rovnakej príležitosti stavia hranice medzi obyvateľov štátu, ktorému dočasne vládne.

Ďalšie hranice stavia medzi históriu a dnešok, keď vraví “nemiešajme účelovo minulosť a súčasnosť, nevytvárajme nezmyselné konštrukcie, pretože nemôžu obstáť vo svetle historických faktov”. Môžeme si len domýšľať, že tým obhajoval aj svoju cestu do Moskvy. A môžeme len hádať, či je naozaj natoľko slepý, že práve ona je účelovým miešaním histórie a súčasnosti, alebo to dobre vie, no nemôže sa verejne priznať, tak aspoň verejne zavádza.

Andrej Kiska predniesol dobrý a slušný prejav do pokojných časov. My však také nežijeme. Pozorný poslucháč síce zachytil rozdiely (Fico – bezvýhradné vyzdvihovanie Červenej armády, Kiska – bez západných spojencov by sme nezvíťazili), ale výsledkom je, že Ficovu verziu dnes bolo opäť raz lepšie počuť.

2. svetová vojna

Teraz najčítanejšie