Denník N

V Maďarsku idú trestať bezdomovcov: Ak sa to nezastaví, dočkáme sa pochodovania čiernych čižiem, vraví Michal Oláh

Foto N – Tomáš Benedikovič

Ľudí bez domova tam oberajú o posledné zvyšky dôstojnosti, tvrdí šéf útulku Resoty.

Michal Oláh vedie útulok pre ľudí bez domova Resoty. V rozhovore vraví, že Viktor Orbán chce trestať tých najbiednejších a najbezbrannejších ľudí v krajine. Pritom existujú krajiny, ktoré problém bezdomovcov vyriešili.

V Maďarsku presadili sporný zákon, ktorý sa týka ľudí bez domova. Nešlo pritom o prvý Orbánov pokus, skúšal to už v roku 2011. Dá sa vôbec bezdomovectvo riešiť akousi formou zákazu a represie?

Maďarsko sa týmto zákonom vracia k duchu praktík fašistického politika Ferenca Szálasiho, ktorý v roku 1944 donútil Židov, bezdomovcov a zdravotne postihnutých pochodovať po Budapešti, pričom do nich strieľali. Už vtedy sa teda Maďari snažili riešiť problémy s nepohodlnými občanmi zákazmi a príkazmi.

Samozrejme, problém bezdomovectva ako taký treba riešiť a pri dobrom úmysle by som Orbána ocenil. Riešiť ho však tým, že obmedzím týmto ľuďom pohyb vonku v niektorých častiach miest, pričom im neviem ponúknuť lepšiu alternatívu, je hrozné.

Zakázal totiž ľuďom prespávať v uliciach. To, že majú ísť do útulkov, znie síce prvoplánovo dobre, ale priamo od našich ľudí, ktorí pôsobia v tamojších humanitárnych projektoch, viem, že útulkov je málo, vôbec nie sú pripravené a panujú v nich neľudské podmienky.

Bezdomovci sú často ľudia, ktorí trpia duševnými chorobami, rôznymi závislosťami, nie vždy zodpovedajú za svoje správanie. Vážne chce Orbán psychiatrických pacientov, ktorých je medzi nimi niekoľko desiatok percent, trestať?

Čo tým ľuďom hrozí?

Napomenutie v správnom konaní, povinné verejnoprospešné práce, pokuty a dokonca aj väzenie. Trochu mi to pripomína iný tamojší zákon, ktorý zakazuje pomáhať utečencom. Už pokuta je pritom pre bezdomovcov, ktorí nemajú žiadne príjmy, likvidačná.

Už v roku 2011 sa v zákone navrhovalo, že kto sa bude v noci potulovať vonku, môže dostať pokutu 430 eur, prípadne skončiť vo väzení. Parlamentom prešiel prakticky bez problémov. Prečo politici v tejto téme konajú v takej dojemnej zhode?

Je to práve szálasiovská mentalita, ktorá ich ťahá k radikálnym riešeniam. Riešiť zákazmi Rómov, Židov, bezdomovcov, chorých je pre istú časť obyvateľstva lákavé. Ak sa to nezastaví už v zárodku, dočkáme sa aj toho, že Budapešťou budú znovu pochodovať čierne čižmy.

Pritom existujú krajiny, ktoré problém bezdomovcov vyriešili, napríklad v Škandinávii. V niektorých tamojších hlavných mestách ľudí bez domova prakticky nenájdete, lebo pochopili, že riešením je „housing first“, sociálne služby a dostupné bývanie s regulovaným nájomným. Že sa s tým skvele vyrovnali, dokazujú aj štatistiky. Lenže niekto chce riešiť problém pozitívne a niekto agresívnou skratkou a represiou.

Čo na aktuálnej legislatíve v Maďarsku vnímate ako najhoršie?

Kumuláciu ťažkostí, ktoré si nesú ľudia bez domova. Ide o stigmatizovaných občanov, ktorí nemajú domov, neraz trpia vážnymi chorobami, a teraz im k tomu zúfalstvu pridajú ešte aj tresty. Ak dáte bezdomovcovi pokutu, je jasné, že ju nikdy nezaplatí, lebo nemá z čoho. Následkom bude exekúcia, z ktorej sa už nikdy nevyhrabe.

Kedysi v Maďarsku zasiahol ústavný súd. Orbánovci preto zmenili ústavu.

Veď to je na tom strašné. Jednoducho ohli ústavu. Vôbec nerozumiem, prečo túto tému vôbec riešia zákonom najvyššej právnej sily. Vlastne rozumiem – chceli predísť tomu, aby sa im znovu nevytklo, že porušujú najvyšší zákon krajiny.

V zásade pritom ide o marginálny problém krajiny. Bratislava má podľa sčítavania z roku 2016 okolo dvetisíc bezdomovcov, Budapešť ich môže mať okolo štyri- až päťtisíc. Najviac sa ich vždy koncentruje v hlavnom meste. Zjavne teda nejde o množstvo, s ktorým by si štát nemohol poradiť aj kultivovaným a ľudským spôsobom.

Orbánovci však už pred rokmi argumentovali, že len v Budapešti je okolo 10-tisíc ľudí bez domova.

Aj keby to bola pravda, o čom pochybujem, stále by to bolo zvládnuteľné. Vychádzam zo štatistík a číslo 10-tisíc nekorešponduje so skúsenosťou z iných štátov Európy, najmä z ich hlavných miest. Vieme predsa, koľko bezdomovcov pripadá na konkrétny počet obyvateľov, a všade je to plus mínus rovnaké. Napríklad Praha má okolo štyritisíc bezdomovcov.

Treba si tiež ujasniť, koho všetkého považujeme za bezdomovca. Nejde totiž len o ľudí, ktorí žijú na ulici. Ide aj o tých, čo žijú v rizikovom bývaní, na rôznych ubytovniach, v rôznych chatkách a squatoch. Ak chceme v Bratislave hovoriť, že bezdomovci sú výhradne tí, čo žijú a spia na ulici, tak hovoríme len o päťsto ľuďoch. Zvyšok do dvetisíc tvoria tí, ktorí majú nejaké pokusné a neisté bývania.

Kto je bezdomovec pre Orbána? Aj robotník na ubytovni? Chudobný človek, ktorý si našiel záhradnú chatku? Chudák, ktorý prespáva v stane pri lese, lebo nemá kam ísť? Tento zákon je mimoriadne zneužiteľný. Ako to vôbec chce vymedziť?

Mne z toho vychádza, že mu prekážajú najmä tí, čo prespávajú na ulici. Chce, aby sa stratili z dohľadu.

V poriadku, ale potom hovoríme o počte, ktorý sa dá v Budapešti odhadnúť na možno tisíc osôb. Tým však padá Orbánov argument, že ide o desaťtisíc ľudí, a preto to treba riešiť rázne. V zásade chce teda trestať tých úplne najbiednejších a najbezbrannejších, čo sedia a popíjajú na lavičkách, smrdia a majú najviac chorôb aj problémov. Ak si Budapešť nevie humánne poradiť s tisíckou ľudí, je to jej hanba.

Od známych v Maďarsku som počul vysvetlenie, že Orbán sa touto témou snaží prekryť tému imigrantov. Dlho nimi strašil, ale prakticky žiadnych tam nemá, tak potrebuje nového nepriateľa.

Ťažko povedať, ale podobné komentáre som čítal aj ja. Možno je to naozaj tak, že Orbán hľadá nového vnútorného nepriateľa. Som však skeptický k tomu, že sa mu z tých pár chudákov podarí spraviť v Maďarsku silnú tému.

Naozaj sa totiž bavíme o pár stovkách ľudí v Budapešti a pár tisíckach v celej krajine. Skôr to vnímam len ako populistické riešenie, aby sa mohol pochváliť, že počas svojho mandátu vyriešil nejaký viditeľný spoločenský problém.

Ak je to tak, potom Orbán nemôže mať vysokú mienku o vlastných krajanoch. Vlastne počíta s tým, že nedisponujú empatiou k bezbranným.

Ale tak to je všade – ľudia sa neradi konfrontujú s tými, čo sú postihnutí, chudobní, na okraji. Koliduje to totiž s ich vnútorným prežívaním. Druhý dôvod je pragmatický – bezdomovci sú totiž naozaj často otravní, smrdia, majú rôzne choroby. Ak niekto strávi na ulici 10 či 20 rokov, je jasné, že ho to poznačí.

Reakciou na to však musí byť

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Kúpte si knihu rozhovorov Karola Sudora s Fedorom Gálom

Do obchodu

Rozhovory

Teraz najčítanejšie