Denník N

Boh mi zamlčal pri ceste na svet, že raz budem musieť ísť aj späť

Jiří H. Krchovský (1960). Publikoval v samizdate, po roku 1989 mu vyšli zbierky Noci, po nichž nepřichází ráno, Leda s labutí, Dodatky, Poslední list, Nad jedním světem, Mladost - Radost, Dvojité dno, Já už chci domů a viacero výberov. Foto - Eva Korbeľová
Jiří H. Krchovský (1960). Publikoval v samizdate, po roku 1989 mu vyšli zbierky Noci, po nichž nepřichází ráno, Leda s labutí, Dodatky, Poslední list, Nad jedním světem, Mladost – Radost, Dvojité dno, Já už chci domů a viacero výberov. Foto – Eva Korbeľová

Moja tvorba je úprimná vrátane falošnosti, ktorú tam úprimne odkrývam, hovorí najpopulárnejší český básnik Jiří H. Krchovský.

„Co se jí nelíbí? Proč tak řve, proboha? / vždyť je to docela standardní poloha… / chtělo to předehru! (Příště jít s houslema?) / no, aspoň pozdravit. To je fakt, to se má.“ Nuž takáto ani podobná báseň, vyvolávajúca patričné veselie, na nedávnom bratislavskom vystúpení JIŘÍHO H. KRCHOVSKÉHO a jeho kapely neodznela. Virtuózny básnik, ktorého tvorbu už desaťročia charakterizujú na jednej strane morbidita, nihilizmus, opar smrti, zmar a dekadencia, ale tiež erotika, sarkazmus, vtip a sebairónia, tentoraz avizoval absenciu veselosti už vopred.

Prečo tá zmena?
Aj preto, že pred časom mi zomrela matka, a potom, my v Česku sme mali za posledné dva roky dvoje veľké voľby, prezidentské a parlamentné, z ktorých nakoniec predsa len vzišla vláda. Viete, ako to dopadlo…

Akú rolu v tom smútku zohráva neúprosne postupujúci vek?
Až takú zásadnú nie. Moje témy zostávajú rovnaké, ani nemôžu byť iné, lebo sú to moje základné témy, ktoré ma trápia od čias, keď som začal písať a kvôli čomu som vlastne začal písať. Teda úskalia a komplikovanosť života, prípadne nejaké trápenia s láskami, čomu sa však už snažím úspešne vyhýbať, a, samozrejme, starnutie a blízkosť smrti. Pravda, keď ma smrť strašila v sedemnástich rokoch, tak teraz je jej hrozba, prirodzene, ešte naliehavejšia.

Kde sa vtedy v mladom človeku vzal ten strach zo smrti?
To je ťažké pátranie. S niečím sa človek narodí, ale určite nezanedbateľný vplyv mala moja brnianska babička. Vo svojom domčeku pod cintorínom mi s radosťou rozprávala o smrti a vďaka nej som sa zúčastnil veľmi slušného množstva najrôznejších pohrebov.

A nemáte na tom aj vy sám nejaké zásluhy?
No, vyrastal som na Erbenovi a podobných hororoch, páčili sa mi pre svoju magickosť a tantrickú pôsobivosť. Keď som trochu vyrástol, zistil som, že mi chýbajú.

A tak ste si ich nebodaj začali písať sám…
Hej. Rôzne zaklínadlá, ktorými som chcel zaháňať svoje úzkosti, strachy a besy…

Zaberali? Pomáha vám vôbec vaša tvorba?
Nepomáha. Mne už nepomôže nič. Ale istú krátkodobú úľavu mi to prináša.

Podľa toho sú na tom vaši čitatelia oveľa lepšie, u nich má vaša tvorba obrovský ohlas.
Zasa až tak veľa o tom ohlase neviem, a ani sa ním príliš nezaoberám.

Ale hádam aspoň viete o tom, že vašu tvorbu vysoko hodnotí odborná kritika, a že vaše knihy sa výborne predávajú i prekladajú do viacerých jazykov. Poznám ľudí, ktorí odmietajú poéziu ako takú, ale Krchovského poznajú a zbožňujú. Čo vy na to?
Možno je to aj preto, že primárne na čitateľov nemyslím.

V minulosti ste mi pri otázke o úprimnosti vašej tvorby povedali, že je úprimná vrátane vašej falošnosti, ktorú tiež úprimne odkrývate. To je výborný bonmot, ale ako je to – a úprimne – so štylizáciou vo vašom písaní?
Spočiatku jej bolo dosť, aby som ňou aj trochu provokoval.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie