Na Slovensku zomrie následkom chrípky viac ako 800 ľudí ročne, v zaočkovanosti sme na chvoste EÚ

„Chrípka nie je banalita, je to vážne ochorenie,“ vraví hlavný hygienik Ján Mikas.

Napriek tomu sa minulú sezónu dalo proti chrípke zaočkovať iba 4,4 percenta obyvateľov Slovenska.

Znamená to, že v Európe máme jednu z najnižších zaočkovaností vôbec.

V krajinách na západ od nás je zaočkovanosť proti chrípke oveľa vyššia.

Zaočkovanosť starších osôb, ktoré tvoria jednu z rizikových skupín, u nás dosiahla minulý rok iba 13,3 percenta, pričom cieľ, ktorý by sme mali dosiahnuť, je 75 percent.

Napríklad v Spojenom kráľovstve alebo Holandsku sa zaočkovanosť seniorov pohybuje okolo 70 percent.

Okolo 800 úmrtí ročne

Slovenskí epidemiológovia mapovali vzťah medzi celkovou úmrtnosťou a chrípkovou epidémiou v rokoch 2007 až 2017 a zistili, že následkom chrípky zomrie na Slovenku viac ako 800 ľudí ročne.

„Mnohí pacienti zomierajú nie priamo na chrípku, ale na jej následky. Po prekonaní chrípky sa im zhorší základné chronické ochorenie tak, že mu podľahnú,“ hovorí Zuzana Krištúfková, epidemiologička a prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti.

Medzi rizikové skupiny, ktorým Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby sa dali očkovať, patria okrem seniorov aj zdravotnícki pracovníci, tehotné ženy, chronicky chorí pacienti (s cukrovkou, s ochorením dýchacích ciest alebo srdcovo-cievneho aparátu, s ochorením pečene, obličiek či imunity) a deti od 6 mesiacov do piatich rokov.

Pacienti, ktorí majú cukrovku, sú v súvislosti s chrípkou až šesťkrát častejšie hospitalizovaní a dvojnásobne je zvýšená aj úmrtnosť v dôsledku komplikácií spojených s chrípkou.

Ak majú chrípku onkologickí pacienti, potreba hospitalizácie je 3- až 5-krát vyššia a úmrtnosť je 4-krát častejšia. Pacienti so srdcovo-cievnym ochorením sú vystavení vyššiemu riziku vzniku zápalu pľúc a dvojnásobnému riziku vzniku infarktu myokardu.

Počas pandemickej sezóny 2009/2010 bolo 13 tehotných hospitalizovaných na ARO, z toho šesť žien zomrelo.

Očkovať sa treba každý rok

Chrípka je vírusové ochorenie. Prenáša sa vzduchom, priamym kontaktom s nakazeným a aj kontaktom s kontaminovanými predmetmi. 

Ochorenie prichádza z plného zdravia a prejavuje sa vysokou teplotou nad 39 stupňov, ktorá pretrváva niekoľko dní. Človek má silné bolesti hlavy, najmä za očami, bolesti celého tela a pociťuje celkovú únavu a slabosť.

Podľa Krištúfkovej je v súčasnosti „očkovanie najlacnejším a najefektívnejším spôsobom prevencie chrípky“.

Americký úrad Centers for Disease Control and Prevention (CDC, Strediská pre kontrolu chorôb a prevenciu), ktorý dbá na ochranu verejného zdravia v USA, vo svojom stanovisku uvádza, že „nedávne štúdie ukazujú, že očkovanie proti chrípke znižuje riziko chrípky medzi 40 až 60 percentami v celkovej populácii počas sezóny“.

• vykonávať ho treba každoročne, pretože vírusy chrípky sa menia
• je optimálne v priebehu októbra a novembra
• zloženie očkovacej látky sa aktualizuje pred každou sezónou
• protilátky sa vytvoria 10 až 14 dní po očkovaní
• je najúčinnejšou prevenciou

Hlavný hygienik Mikas priznáva, že očkovanie proti chrípke nie je účinné na 100 percent, no nepovažuje to za dôvod, aby sa ľudia nedali očkovať. „Ani airbagy neúčinkujú na 100 percent, no nie je to dôvod, aby sme ich v autách nepoužívali.“

Ak chce byť človek chránený proti chrípke, očkovať sa musí každý rok. Je to spôsobené tým, že kmene vírusov sa menia každú sezónu. Podľa toho sa upravuje aj zloženie očkovacej látky.

Najvhodnejšie obdobie na očkovanie proti chrípke je október a november.

Telu trvá zhruba desať až štrnásť dní od očkovania, kým si vytvorí protilátky proti chrípke. V stanovenom okne môže človek ochorieť na chrípku, hoci sa dal očkovať.

Na Slovensku vrcholí epidémia chrípky obyčajne na prelome januára a februára.

Medzi nežiaduce účinky, ktoré môže spôsobiť podanie očkovacej látky, patria bolestivosť v mieste vpichu, začervenanie a opuch. Menej často sa prejavuje zvýšenie teploty, malátnosť, triaška a bolesti svalov a kĺbov trvajúce niekoľko dní.

Ekonomické a sociálne následky chrípky

Vo vyspelých krajinách dosahujú náklady spojené s chrípkou ročne 5,67 milióna eur na 100-tisíc ľudí.

Celkové európske ročné náklady na liečbu chrípky sa odhadujú na 5,9 až 27,7 miliardy eur.

Pri súčasnom stave zaočkovanosti v Európskej únii pomáha očkovanie proti chrípke predísť až 65 600 hospitalizáciám a 37 200 úmrtiam ročne.

Ak by EÚ dosiahla zaočkovanosť rizikových skupín na úrovni 75 percent, potom by sme predišli 1,7 milióna ochorení na chrípku, 31 400 hospitalizáciám a 14 300 úmrtiam.

Podľa Krištúfkovej si ľudia bežne neuvedomujú ekonomické a sociálne následky chrípky. „Keď tento rok v siedmom týždni vrcholila epidémia chrípky, zatvorených bolo až 423 výchovno-vzdelávacích zariadení. To znamená, že rodičia nemohli ísť do práce a museli zostať s deťmi doma,“ hovorí odborníčka a dodáva: „No staviame sa k tomu stále akosi ľahostajne.“

Ak má človek chrípku, mal by ísť domov, aby sa liečil a nenakazil kolegov na pracovisku, zhodol sa hlavný hygienik s epidemiologičkou. Odborníčka dodala: „Ak som chorá, nemám v kolektíve čo hľadať. Ľudia si myslia, že sú v práci nenahraditeľní, ale cintoríny sú plné nenahraditeľných. Kto je chorý, mal by ísť domov a liečiť sa.“

Príčiny nízkej zaočkovanosti

Podľa epidemiologičky Krištúfkovej súvisí nízka zaočkovanosť na Slovensku aj s komplikovanou procedúrou, ktorá sprevádza očkovanie. „Lekár musí vakcínu predpísať, záujemca si ju vyzdvihne v lekárni a vráti sa k lekárovi s cieľom jej podania. Jednoduchšie je očkovanie tam, kde je vakcína podávaná v ambulancii zriadenej priamo na pracovisku,“ hovorí odborníčka.

Škody pácha aj negatívna kampaň odporcov očkovania. „Strašia ľudí, no dosiahli iba to, že sa zase vracajú ochorenia, ktoré sme už roky nepoznali,“ povedala epidemiologička.

Odborníčka vysvetľuje, že antivaxeri nevychádzajú zo žiadnych vedeckých poznatkov, pretože „iba útočia na city rodičov“. Následne dodala: „Pediatrička mi nedávno povedala o prípade matky, ktorá chcela dať zaočkovať svoju 12-ročnú dcéru proti rakovine krčka maternice. Lekárke sa zdalo, že dievča je trochu choré, tak očkovanie odložila. Ochorenie sa však zhoršovalo a o dva či tri týždne mu diagnostikovali roztrúsenú sklerózu.“

Ak by lekárka očkovaciu látku podala, epidemiologička Krištúfková si myslí, že by rodičom iba veľmi ťažko vysvetľovali, že očkovanie nijako nesúvisí s ochorením. „No išlo by o ukážkový prípad, ktorým by argumentovali odporcovia očkovania.“

Očkovacia látka proti chrípke obsahuje chrípkový vírus, no je usmrtený, a preto nemôže vyvolať chrípku ani inú chorobu.

Keď sa človek zaočkuje, imunitný systém spustí tvorbu protilátok. V prípade, že ho infikuje vírus chrípky, vytvorené protilátky sa naň vrhnú a zlikvidujú ho.

Podľa epidemiologičky Krištúfkovej sa ľudia dávajú očkovať z jednoduché dôvodu. „Máme s tým dobré skúsenosti, neochorieme,“ vravia jej.