Denník N

Fico na oslavách: Pôjdem do Moskvy, aj keby ste sa postavili na hlavu

Veterán počas spomienkovej akcie. Foto - TASR
Veterán počas spomienkovej akcie. Foto – TASR

Tisíce ľudí prišli k pamätníku obetí Druhej svetovej vojny na Háj – Nicovô nad Liptovským Mikulášom. Niektorí práve tam bojovali, iní si prišli pozrieť premiéra a prezidenta, ďalší zaspomínať na socializmus.

Skupinka dôchodcov z východu sa nevedela dočkať. Na Háj prišli autobusom radšej tri hodiny pred oslavami, aby si chytili dobré miesto. Dominoval starší komunista Juraj Lazarčík z dediny pri Starej Ľubovni so sovietskou zástavou.

„Či sa nám to páči alebo nie, kapitalizmus smeruje k zániku a my smerujeme späť k socializmu. Ukrajina je výsledok tlaku svetového kapitálu. Som ukrajinskej národnosti, ale väčší nacionalisti, ako sú Ukrajinci, na svete nie sú. Hitler bol proti nim učeň nacionalizmu. Žiadna anexia. Krym bol a je ruský. Zapamätajte si, Rusi nikdy nezačali vojnu, ale vždy vyhrali,“ zaprognózoval.

Komunista by možno pokračoval, keby si dôchodkyne v jeho blízkosti nevyžiadali audienciu exprezidenta Ivana Gašparoviča a hneď za tým premiéra Róberta Fica. Príchod skutočného prezidenta Andreja Kisku ignorovali, teda až na pár zapískaní a výkrik hanba z davu na jeho adresu.

Foto N - Daniel Vražda
Foto N – Daniel Vražda

Moskva je v súlade s Ficovou hodnotovou výbavou

„Drahé Slovenky a drahí Slováci“ prečkali umiernený prejav prezidenta Kisku, aj historické paralely šéfa parlamentu Petra Pelegriniho, ale top dňa bol premiér Fico. Dočkali sa a tlieskali.

„Nemiešajme účelovo minulosť a súčasnosť a nevytvárajme nezmyselné konštrukcie, pretože nemôžu obstáť vo svetle historických faktov. Nikdy sme nespochybňovali podiel, ktorý na víťazstve nad fašizmom mali západné mocnocti… Ale nikto, nikto na svete nemôže spochybniť, že najväčší podiel na páde fašizmu a na víťazstve mala Červená armáda a národy Sovietskeho zväzu…,“ snažil sa obhajovať emotívne svoju účasť v Moskve. Ľudia tlieskali a kričali hurá.

Premiér Fico zopakoval, že považuje za správne pokloniť sa obetiam v Moskve a vraj mu to potvrdili všetci na Háji. Ostatní sa môžu postaviť aj na hlavu, ale do Moskvy pôjde.

„To bude vrchol mojej návštevy v Moskve. Považujem to za správne. Môžete si písať čo chcete, toto je moja hodnotová výbava, pôjdem tam, aj keby ste sa postavili na hlavu,“ detinsky reagoval na nekonfrontačnú otázku novinára. Denníku N ako obvykle neodpovedal.

Fico medzi návštevníkmi. Foto  N - Daniel Vražda
Fico medzi návštevníkmi. Foto N – Daniel Vražda

Generál bojoval ešte 9. mája

Pre brigádneho generála Jána Iľanovského sa 2. svetová vojna skončila až 9. mája 1945 v pražských uliciach. Prešiel s bojujúcimi jednotkami zo Sovietskeho zväzu cez Duklu, Liptovský Mikuláš až do Prahy. Nezaoberá sa diskusiami historikov, či kapituláciu podpísali pár minút pred alebo až po polnoci z 8. na 9. mája. Obidva dni ešte bojoval.

„Čo je tu napísané?,“ opýtal sa.

Chvíľu preberal medzi desiatkami metálov, až nakoniec vytiahol zlatý s nápisom v azbuke.

„Za osvoboždenje Pragy, 9. maja. Vidíte. Bojoval som ešte v ten deň vo Vodičkovej a v ďalších uliciach. Pre mňa sa vojna skončila až vtedy,“ povedal bojovník.

Generál Iľanovský 8. mája pred sedemdesiatimi rokmi ešte nevedel, či prežije. Aj keď deň pred „svojím“ koncom vojny sedel teraz medzi bojovníkmi a oslavoval výročie skončenia najväčšej vojny v ľudskej histórii.

Bojovník je sklamaný zo súčasného rusko-ukrajinského vojnového konfliktu. „Vylučujem všetky vzťahy,“ hovorí. Ukazuje na vyznamenania a dodáva, že nie sú „za teraz“, ale za vojnu proti fašistom a boj proti banderovcom. „Proti tým banderovcom, ktorých dnes dávajú do vlády. Situácia v konflikte je taká, že neviem, kedy odpľuť a koho pochváliť.“

Brigádny generál Ján Iľanovský - v pozadí. Foto N - Daniel Vražda
Brigádny generál Ján Iľanovský – v pozadí. Foto N – Daniel Vražda

Ján Paciga prežil koncentračný tábor

Ján Paciga z Očovej má 90 rokov. Bojoval spolu s o štyri roky starším bratom. Prežil nemecký koncentračný tábor Stutthof na území Poľska, jeho brat dva razy ušiel zo zajatia a dva razy ho chytili. Napriek tomu sa dočkali obidvaja konca vojny.

Ján Paciga. Foto N - Daniel Vražda
Ján Paciga. Foto N – Daniel Vražda

Pacigovu skupinu zajali Nemci. Chvíľu ich vypočúvali, a potom ich naložili do dobytčákov a vystúpili pri Baltickom mori v Poľsku.

„Mysleli sme si, že ideme do zajateckého, ale Stutthof bol koncentračný tábor. Čakali nás otrocké práce,“ spomína si Ján Paciga.

Nemci pod tlakom postupujúcej Červenej armády tábor evakuovali. Bojovník prežil aj pochod smrti.

„Brat sa pokúsil o útek. Chytili ho a zbitého priviedli naspäť po troch dňoch. Kým on bol preč vypočúvali ma, trápili, mordovali.“

Ján Paciga aj s bratom znova ušli. Dlhé týždne sa schovávali u jednej poľskej rodiny v jame na zeleninu a čakali na príchod frontu. Brat zariskoval, vyšiel z úkrytu a znova ho chytili Nemci.

„Poľka prišla za mnou do jamy, prosila ma, aby som odišiel, lebo sa bála, že jej vyvraždia rodinu,“ pomedzi slzy rozprával.

Poliaci ho skrývali ďalej, až kým prišli sovietski vojaci. Tri týždne mu trvalo, kým sa dostal domov. Až tam sa dozvedel, že brat prežil tiež.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

2. svetová vojna

Slovensko

Teraz najčítanejšie