Denník N

Poľská dilema: katolík, rocker a uspávač hadov

Foto - AP
Foto – AP

Poľsko má dnes tak dobre zabehnutú politickú kultúru, až sa mu to môže nevyplatiť. Ak sa bežní ľudia vykašľú na nedeľné prezidentské voľby, zabodujú tí radikálni.

Ekonomicky a politicky je dnes Poľsko zrejme najstabilnejšou postkomunistickou krajinou a tak trochu nudná je celá tunajšia politická scéna, čo býva samo osebe dobrým znamením. Lebo ak vašu krajinu reprezentuje človek, ktorý sa netacká opitý kade-tade, ani si nepletie balkón s Balkánom – slovom, ak žijete v strednej Európe, už toto je slušná výhra.

Ani v Poľsku to nebolo vždy tak. Ten predošlý mal zvyk deliť ľudí na katolíkov a nekatolíkov, a medzi kurióznejšie patrila situácia z rusko-gruzínskej vojny, keď zobral na palubu prezidentského lietadla tri ďalšie hlavy štátu a chcel s nimi pristáť na Rusmi ostreľovanom letisku v Tbilisi.

Medzi Pannou Máriou a amatérskym pornom

Aktuálny prezident Bronisław Komorowski je, naopak, presným odrazom poľskej politickej kultúry dneška: solídny, predvídateľný a konzervatívny otec národa, ktorého príhovory fungujú lepšie ako sedatíva.

Presne to však Poľsko po tragickej smrti predošlého prezidenta Kaczyńského potrebovalo. Teda nekonfliktnú osobnosť, ktorá by dokázala preklenúť vtedajšie vyhrotené svetonázorové kontradikcie a nájsť spoločnú, neutrálnu pôdu ako rodina a sociálne témy. Aby sa na nej mohli stretnúť a pokojne rozprávať hoci susedia, z ktorých jeden chodí každý rok na púte do częstochovskej svätyne, a druhý žije zo svojho internetového obchodu s amatérskym pornom. Lebo aj takéto je dnešné Poľsko.

Vo výrazne polarizovanej poľskej spoločnosti je však stabilita zároveň činiteľom, ktorý uspáva pozornosť väčšinového voliča, stojaceho za umiernenými politickými silami. Nedeľňajšie prezidentské voľby sa nesú v znamení zvyšujúcej sa podpory oveľa radikálnejších alternatív.

Rocker proti gejom

Pre poľskú politickú scénu je už typické, že za posledných 15 rokov prebieha výraznejšie politické dianie najmä v spektre medzi tradičnou a ultra konzervatívnou pravicou. Umiernenej stredopravej Občianskej platforme, ktorá vládne už ôsmy rok a pochádza z nej aj Bronisław Komorowski, pomaly dochádzajú témy, akými môže zaujať svojich stabilných voličov a prinútiť ich v nedeľu vliezť do volebných miestností.

Svoje šance v tom vidí hneď niekoľko ďalších kandidátov, ktorých predstavy o spoločnosti sú výrazne odlišné od dnešného stavu a čoraz lepšie sa im darí aktivizovať doteraz rozdrobených, často antisystémových nevoličov.

Najvýraznejším protikandidátom Komorowského je Andrzej Duda z hlavnej opozičnej strany Právo a spravodlivosť (vládne jej dvojča zosnulého Lecha Kaczyńského – Jaroslav). Duda je všeobecne považovaný za bábku predsedu strany, s výraznou podporou ultraortodoxných katolíckych médií, ako Rádio Maryja, a veľkej časti katolíckej cirkvi. Duda sa prezentuje najmä ako horlivý katolík a veľkú časť svojej kampane trávi na náboženských obradoch; rovnakú líniu nasleduje i jeho program.

Veľkým prekvapením zrejme bude nezávislý kandidát s predbežne treťou najväčšou voličskou podporou (v prieskumoch 15 percent) – Paweł Kukiz. Je to bývalý rockový spevák a jeho anti-establišmentový postoj, pravicovo-konzervatívne názory, ako aj imidž rockera mu získali priazeň mladej generácie, ktorá rada spája nedostatok pracovných príležitostí s vládnymi konšpiráciami. Okrem vystupovania proti homosexuálom či potratom Kukiz presadzuje jednomandátové volebné obvody – majú skoncovať s vládou dvoch hlavných strán, hoci v niektorých prípadoch už v Poľsku fungujú a žiadnu zmenu nepriniesli.

Potom je tu ešte bizarný volebný planktón – Janusz Korwin Mikke, je fanatickým zástancom voľného trhu, presadzuje mlátenie žien a vystúpenie z Európskej únie. Janusz Palikot – ambiciózny liberál bol so svojím hnutím pred pár rokmi obrovskou nádejou voľnejšie zmýšľajúcich Poliakov, a hneď ako na to dostal príležitosť, na celej čiare zlyhal – presne ako sulíkovci u nás.

Poľský scenár

Na jednej strane sa teda niet čo čudovať, že nehybná politická scéna zvádza najmä mladých voličov hľadať alternatívy k nevýrazným kandidátom hlavných strán, nerozlučne spojených s dvojstranovým establišmentom. Avšak protikandidáti s takýmito divokými názormi by mohli rýchlo preveriť, čo všetko vydrží poľská stabilita, pretože antagonizmov je v spoločnosti až-až a nikdy nemá ďaleko k vyčerpávajúcim konfliktom a sociálnym protestom.

Jedna z populárnych verzií navyše hovorí, že väčšina ostro pravicových kandidátov pozostáva len z čiernych koní Jaroslava Kaczyńského, ktorí majú zobrať čo najviac hlasov súčasnému prezidentovi. Až potiaľto by to fungovalo skvele – už teraz je jasné, že Komorowski nevyhrá v prvom kole a v tom druhom sa proti nemu zrejme spoja katolíci, rockeri i stúpenci tvrdej ruky voči manželkám.

Rovnako pravdepodobné je však typicky poľské rozuzlenie: totiž že hneď po prvom kole si všetci protikandidáti skočia do hrdiel, do druhého kola sa zmobilizuje stredná trieda a ďalších päť rokov bude možné s pokojom v duši zaspávať pri príhovoroch staronového tatíčka národa.

Teraz najčítanejšie