Denník N

Študenta pre film o kauze na umeleckej škole obvinil viceprimátor Humenného z ohovárania (+ film)

Eduard Cicha. Foto N – Tomáš Benedikovič
Eduard Cicha. Foto N – Tomáš Benedikovič

Keď prišiel do Humenného EDO CICHA prvýkrát, prekvapilo ho, že je tam všade cítiť strach. „Strach je tam až hmatateľný. Vždy, keď ľudia hovoria o primátorke, stíšia hlas.“

Mladý študent venoval svoj absolventský film afére na humenskej Základnej umeleckej škole. Ide o kauzu, ktorá presiakla na verejnosť prvýkrát na jar po vystúpení odvolanej riaditeľky inštitúcie Daniely Polovkovej na jednom z pochodov Za slušné Slovensko. Odvolaniu riaditeľky predchádzal spor s vedením mesta, ktoré odmietlo jej nápad nazvať školu podľa rodáka, hudobného skladateľa Petra Breinera.

Zdanlivo banálna aféra z východného kúta krajiny je však len časťou skladačky o fungovaní mesta Humenné pod primátorkou Janou Vaľovou (Smer). Podľa Cichu presahuje miestny rozmer, preto sa film – po tom, čo ho ocenili Cenou divákov a Špeciálnym uznaním na študentskom festivale Áčko – rozhodol dať na web. „Je to v malom model toho, ako sa zneužíva moc. Možno sa v tom ľudia na Slovensku spoznajú,“ hovorí.

Predtým než ste vôbec stihli dokončiť svoj film, dostali ste predvolanie na humenskú políciu. Čo tam od vás chceli?

Ako som sa dozvedel na polícii, viceprimátor Humenného, pán Andrej Semanco, podal trestné oznámenie za ohováranie, z ktorého som podozrivý. Cez internet sa mu podarilo dostať k osnove filmu – netušil som, že katedra produkcie zverejňuje podklady k školským filmom na webe – a našiel tam podľa neho nepravdivú pasáž, ktorá poškodzuje jeho meno.

Čo to bolo za pasáž?

Pasáž opisuje takúto situáciu: keď sa Andrej Semanco dozvedel, že prídem nakrúcať do Humenného, prišiel za vtedajšou poverenou riaditeľkou Základnej umeleckej školy a medzi štyrmi očami jej odporučil, aby sa nikomu nevyjadrovala na kameru.

Odkiaľ mohol vedieť o tom, že chystáte film?

Z môjho vlastného mailu. Ešte pred príchodom som napísal primátorke mesta Jane Vaľovej, že sa chystám ísť nakrúcať v Humennom. Následne viceprimátor zašiel na ZUŠ-ku a odporučil riaditeľke nevyjadrovať sa. Keď som do Humenného prišiel, dozvedel som sa o Semancovej intervencii a opísal som jej priebeh podkladoch k ďalšiemu nakrúcaniu. Semanco sa k podkladom dostal cez internet a napadol tento opis ako nepravdivý.

Čo presne napadol? Tvrdil, že na škole nebol, alebo sa stretnutie odohralo inak?

Neviem, to mi na polícii nepovedali. Na polícii som povedal, že moja osnova vychádzala z výpovede svedkyne. Podľa tejto výpovede mala intervencia viceprimátora dohru. Keď Semanco zistil, že riaditeľka pred kamerou nemlčala, zavolal jej a v jeho telefonáte zazneli formulácie ako: „veľmi ma to mrzí, ale nedá sa to zahojiť“, alebo „toto mladým ľuďom môže v kariére uškodiť“. Myslel tým pravdepodobne kariéru riaditeľky.

Čo sa teraz s oznámením deje?

Podľa policajtov to asi nikam nepovedie, vraj ma musia vypočuť len z povinnosti. Asi sa očakáva, že to pôjde do stratena.

Vy nie ste z Humenného.

Som z Bratislavy.

Prečo ste sa rozhodli nakrúcať o Humennom?

V Humennom mám známeho, o kauze mi hovoril, ešte keď bola v začiatkoch. Niektorých z tých ľudí poznal cez rodinu. Periférne som sledoval, ako sa to vyvíja, a potom to došlo to štádia, keď to začalo byť zaujímavé.

To bolo kedy?

Minulý rok v septembri. V októbri som šiel prvýkrát do Humenného. Vtedy som si ešte stále myslel, že to bude na krátku reportáž, jedna aj druhá strana povie svoje. Po dvoch dňoch mi bolo jasné, že to bude na rozsiahlejší formát.

Keď ste sa do kauzy pustili, spor mesta so Základnou umeleckou školou nebol nový, dokonca sa dostal do celoštátnych médií. Čo ho vlastne spustilo? Nápad školu pomenovať podľa Petra Breinera?

Vtedy sa spor dostal na verejnosť, celá reťaz problémov sa však začala predtým. Od januára škola nemala peniaze na mzdy pre zamestnancov, v rozpočte jej chýbali, hoci mala žiakov dosť. Každý mesiac musela žiadať mesto o dofinancovanie. Situácia sa vyhrotila v máji, keď škola oslavovala šesťdesiate výročie. Na slávnostnom podujatí vtedajšia riaditeľka Daniela Polovková oznámila zámer pomenovať školu podľa Petra Breinera.

Podotýkam, že s pánom Breinerom to mala vopred konzultované a vykomunikované. Nebolo to tak, ako to podávala primátorka, že by to riaditeľke napadlo spontánne na pódiu. Každopádne, vystúpenie na slávnosti fungovalo ako spúšťač kauzy, ktorá sa začala medializovať.

Od toho momentu vedenie mesta začalo viesť kampaň proti škole. Zo všetkých jeho vyjadrení v lokálnych médiách trčala snaha vykresľovať školu a riaditeľku ako nekompetentných, problémových, nehospodárnych. Zámer školu pomenovať po Petrovi Breinerovi mal byť ďalší príklad jej nekompetentnosti: pozrite, aké bláznovstvo, dať škole meno žijúcej osoby, to nám zákon neumožňuje! Čo, mimochodom, vôbec nie je pravda.

Jednej veci nerozumiem. Ak skutočný predmet sporu nebol názov školy, aký malo mesto s vlastnou inštitúciou problém? Prečo by ju chcelo očierňovať v médiách?

Toto bola aj pre mňa dlho záhada. Porozumieť tomu, prečo takto mesto koná voči škole, mi pomohlo, až keď som sa s predstaviteľmi mesta osobne stretol. Až vtedy som pochopil, že veľkú časť problému, z ktorého sa stala kauza, môže tvoriť jednoducho malichernosť a arogancia moci.

Konkrétne v čom?

Mesto takto vytrestalo riaditeľku školy za to, že sa odmietla podrobiť a prepúšťať zamestnancov, v dôsledku čoho si mesto nemohlo ušetrené peniaze dať do rezervy a chváliť sa, ako dobre hospodári. Riaditeľka okrem toho trvala na tom, aby škola dostala viac z peňazí, ktoré na ňu platí štát. Tvrdila, že majú na ne právo, nemusia fungovať s priškrteným rozpočtom.

Navyše urobila z pohľadu mesta hanbu, keď sa bez konzultácie s primátorkou rozhodla pomenovať školu po Breinerovi, známom kritikovi vládnej strany Smer. Zákon nevyžaduje súhlas mesta s premenovaním školy. Kultúra vládnutia v Humennom je však taká, že súhlas sa očakáva.

Čo myslíte pod „kultúrou vládnutia v Humennom“?

Kým som to nezažil, vnímal som to abstraktne. Teoreticky

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie