Porozumieť Nemecku

Je to dnes už triviálne, ale treba si to zopakovať. V dnešnom multipolárnom svete rastie váha Číny a ďalších ázijských štátov, mení sa rola Spojených štátov, Afrika buble a Blízky východ zbiera črepiny po Arabskej jari. Turecko sa mení na autokratický štát. Rusko sa napriek ekonomickej slabosti vrátilo vďaka geopolitickej slabosti euroatlantických spojencov na Ukrajine a na Blízkom východe na tradičnú imperiálnu trajektóriu, rozkladá Ukrajinu, mocensky sa presadzuje na Blízkom východe, rozhlodáva demokraciu v Spojených štátoch a v Európe. Európa sa otriasa po migračnej vlne roku 2015 a po brexite, súbežne s islamistickým terorizmom narastá pravicový a ľavicový radikalizmus, ktorý napriek rétorickej a faktickej výmene nepriateľa ostal nevraživý, nenávistný, násilnícky, rasistický ku všetkému, čo súvisí s liberálnou, ústavnou demokraciou.

Európska únia slabne. Jedným z dôsledkov brexitu je zásadné preskupenie úniových síl. Posilňuje sa rola Nemecka a Francúzska. Taliansko sa stáva „chorým mužom Európy“. Stredná Európa driftuje od Európskej únie k Rusku, čo je najmä v prípade Poľska, Maďarska a Česka historicky celkom nepochopiteľné. Napriek tradičnej ruskej eurázijskej ideológii blúzni Slovensko o slovanskej idei a mýli si karikatúrne vedomosti o romantickej literatúre a vede s dnešnou faktickou skutočnosťou.

Nižšia sociálna kompatibilita

Najdôležitejším európskym geopolitickým hráčom sa stáva svojou ekonomickou silou a postavením Nemecko. Táto rola je preň na základe celého povojnového vývinu, založeného na opozícii európskeho Nemecka a nemeckej Európy nesamozrejmá. Bojí sa svojej vlastnej sily. Stále si nevie predstaviť, že európske,  slobodné a demokratické Nemecko je možné aj pri veľkosti nemeckého štátu a jeho zväčšujúcej sa váhe. Nemecko sa stalo ekonomicky silným, ale geopoliticky a vojensky slabým hráčom Európy. Lenže otázka silného, a zároveň európskeho Nemecka bude už v blízkej budúcnosti jednou z kľúčových otázok.

Pre Slovensko je Nemecko ekonomicky najdôležitejším partnerom. Nemecké firmy platia slovenskému štátu najväčšie priame dane. Nemecko je u nás najväčším investorom.  Platí to pre dvesto najväčších podnikov, ale aj pre malé a stredné podniky. Zároveň sa však medzi Slovenskom a Nemeckom znižuje sociálna kompatibilita.  Pre Nemecko a ďalšie štáty západnej Európy je aj napriek veľkej migračnej vlne v rokoch 2015 – 2016 a jej dôsledkov aj dnes v rozličnej miere prítomná solidarita s utečencami. Na Slovensku, tak ako v celej strednej Európe, je nulová, v čom sa dnešná stredná Európa podobá na východné Nemecko, s ktorým sme zdieľali po druhej svetovej vojne rovnaké formy socializácie, založené na deklarovanom proletárskom internacionalizme a faktickej uzavretosti voči vonkajšiemu svetu. Bez veľkého rizika možno predpovedať, že ak sa budú západoeurópske a stredoeurópske socializačné nožnice naďalej roztvárať, povedie to skôr či neskôr k takému odcudzeniu západnej a strednej Európy, že neostane bez praktickej odozvy pre povahu a podobu Európskej únie.

V strednej Európe sa nezmenili socializačné vzorce, založené na odmietaní cudzieho a iného, ale vymenili sa klienti. Po roku 1989 nimi boli u nás najmä Maďari, Cigáni, Židia a na krátku chvíľu do istej miery aj Česi. Dnes vymenili Čechov a do značnej miery aj Maďarov moslimovia. Cigáni konvertovali na Rómov, ich odmietanie a vylučovanie sa však ešte zvýšilo. Židia si uchovali napriek zmenšujúcemu sa počtu postavenie akéhosi štandardu nevraživosti.

Mýty a chyby

O migračnej vlne rokov 2015 – 2018 sa u nás vytvorilo viacero mýtov.  Najväčším je mýtus o otváraní nemeckých hraníc, ktorý sa spája s legendou o tom, ako Viktor Orbán druhýkrát v dejinách zachránil kresťanskú Európu. Fakty hovoria niečo celkom iné – že vpustenie imigrantov do Nemecka nebolo v záujme nemeckej vlády a Angela Merkelová ustúpila opakovanej Orbánovej žiadosti, sprostredkovanej vtedajším rakúskym kancelárom Faymannom, aby Nemci pred migrantmi, ktorí sa trúsili po Maďarsku, zaplnili budapeštiansku železničnú stanicu Keleti a peším pochodom sa po diaľnici blížili k rakúskej hranici, neuzavreli nemecké hranice.

Pravdou je však aj to, že nemecká vláda urobila v súvislosti s migračnou vlnou v roku 2015 tri chyby. Neskoro si uvedomila