Kandelábre boli po novembri ’89 čistý nezmysel
Nefungujúci štát tridsať rokov po Nežnej revolúcii už je hádam problém aj generácie, ktorá mala iné životné šance ako tá predošlá.
Páchatelia zločinov napáchaných za komunizmu dožívajú svoje životy v luxusných vilách a na papalášskych pozíciách. V lacných krčmách sa medzičasom schádzajú ich obete a snívajú – čoraz menej – o spravodlivosti. Zopár „umienených“ jednotlivcov dochádza do archívov bývalej Štátnej bezpečnosti a pátra po ľuďoch, ktorí im pokazili životy, prípadne o životy pripravili ich blízkych. Ľahostajná verejnosť ich okrikuje: „Dajte už so starými časmi konečne pokoj!“ Väčšina, dnes rovnako ako vtedy, ohla pred mocou chrbty pre prachy, kariéry… a „pokoj na prácu“.
Hovorím o resumé knihy Iliju Trojanowa Moc a vzdor, ktorá vyšla v českom preklade Radky Denemarkovej na jeseň 2018. Pojednáva síce o bulharských reáliách, ale mal som počas čítania pocit, že to všetko som už zažil, videl, počul. U nás! Napokon, Dušan D. Pařízek v doslove píše vcelku jednoznačne
