Denník N

Československo sa malo rozdeliť už v roku 1972. Na dva ostrovy v oceáne

Stano Filko: Zo série Realita, 1966. Zbierka Linea.
Stano Filko: Zo série Realita, 1966. Zbierka Linea.

V bratislavskej Galérii 19 trvá do 28. októbra výstava Československo?!… Jej kurátormi sú Katarína Bajcurová a Marián Meško.

Symbolických osem autorov sa predstavuje na výstave Československo?!…, ktorú v bratislavskej Galérii 19 pripravili kurátori Katarína Bajcurová a Marián Meško. Expozícia je príspevkom do radu podujatí, pripomínajúcich si viaceré tohtoročné „osmičkové“ jubileá, predovšetkým storočnicu vzniku Československej republiky a päťdesiat rokov od augustovej okupácie našej krajiny vojskami Varšavskej zmluvy. Pravda, ako pripomína Marián Meško, niektorí umelci resp. ich diela reflektujú aj ďalšie zlomové obdobia Československa, ako bol pád komunistického režimu v roku 1989 či rozpad spoločného štátu o tri roky neskôr.

Vlajky, znaky, mapy

Nezvyklý výskyt troch interpunkčných znamienok v názve výstavy zdôvodňuje Katarína Bajcurová tým, že sa často objavovali v dielach vystavujúcich autorov. „Stali sa svojho druhu emblematickými signálmi, znameniami, ktoré akoby za sebou otvárali nové a tak trochu záhadné, avšak provokujúce priestory na myslenie… aj o Československu (a o živote v ňom a po ňom), s ktorým mal každý z nich svoje skúsenosti, ale aj svoje predstavy, túžby, narážajúce na meniacu sa realitu…“

Stano Filko, Jozef Jankovič, Július Koller, Juraj Meliš, Otis Laubert, Rudolf Sikora, Ľubomír Ďurček a Peter Kalmus sú na výstave zámerne prezentovaní dielami, v ktorých využívali či interpretovali emblémy Československej republiky, či už ide o štátnu vlajku, jej farby, štátny znak, kartografické zobrazenie štátu či prezidentské portréty. Každý z autorov je zastúpený viacerými dielami, dokumentujúcimi rozmanitosť reflexie a použitých techník.

Napríklad Filko začal ako jeden z prvých pracovať s mapami, kým Jankovičov sarkazmus a irónia sa predstavujú okrem iného v utopickom diele „definitívneho vyriešenia európskych problémov“, kde navrhol (v roku 1972!) rozdelené Československo presunúť ako ostrovy (pre istotu však lokalizované blízko seba) do vzdialených morí. Podobnú metaforu nájdeme na výstave v Sikorovej sérii Ostrovy a súostrovia, pravda, tá vznikla ako reakcia na rozpad štátu v deväťdesiatych rokoch.

Zákaz ho pribrzdil aj posunul

Koller a Meliš sú zastúpení najmä dielami reagujúcimi na rok 1968, kým Ďurček sa popri fotomediálnych prácach reagujúcich na November 1989 (Snímanie a Posledné zhromaždenie) predstavuje interaktívnym počítačovým  programom, kde do nefunkčných nástenných hodín ako bezpečného miesta „zabudoval“ mapu Československa, a  Kalmus tu vystavuje okrem iných diel aj značku C + S, vyskladanú z federálnych mincí.

„Jediným z autorov, ktorý vytvoril niekoľko diel špeciálne pre túto výstavu, je Laubert,“ hovorí Marián Meško. „Pracoval na nich od leta, a posledný exponát dorazil do galérie až deň pred vernisážou.“ Do kolekcie nových prác patrí aj spomienka na rozdelenie republiky Ten zákaz ma v niečom pribrzdil a v niečom posunul.

Ako pripomína Katarína Bajcurová, všetci prežili svoje začiatky i veľkú časť profesionálneho života v socialistickom Československu – roky uvoľnenia v šesťdesiatych rokoch, Pražskú jar a jej brutálne potlačenie v auguste 1968 a následné dvadsaťročie normalizácie, počas ktorej sa stali kľúčovými postavami slovenskej neoficiálnej výtvarnej scény. Všetci sa však aj dožili pádu komunizmu, ale tiež rýchleho rozpadu spoločného štátu.

„O všetkých môžeme bez zveličenia povedať, že patria k významným osobnostiam, ku ,klasikom‘ slovenskej neo-avantgardy druhej polovice 20. storočia,“ dodáva Katarína Bajcurová.

Jozef Jankovič: Československo I. – II., 1972. Slovenská národná galéria.
Július Koller: Československá zástava, 1968. Zbierka Linea.
Juraj Meliš: August 1968 I., 1970. Zbierka Linea.
Peter Kalmus: Znak 1/1, 1991. Majetok autora.
Foto – Peter Piovarcsy
Ľubomír Ďurček: Dvojník Hodiny, 1977-1978, 1980-2004. Majetok autora.
Otis Laubert: Ten zákaz ma v niečom pribrzdil a v niečom posunul, 2018. Majetok autora.
Foto – Peter Piovarcsy
Rudolf Sikora: Z cyklu Ostrovy a súostrovia, 1991-1995. Majetok autora.

Teraz najčítanejšie