Denník N

Čo vražda Džamála Chášukdžího hovorí o Saudskej Arábii – a o Spojených štátoch

Vlajka Saudskej Arábie na budove jej konzulátu v Istanbule. Foto – TASR/AP
Vlajka Saudskej Arábie na budove jej konzulátu v Istanbule. Foto – TASR/AP

Saudskoarabský korunný princ stavil na reformy kombinované s represiou. Trumpova Amerika tomu nevie zabrániť.

Autor je americký novinár a politológ
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Vražda Džamála Chášukdžího mám hovorí niečo dôležité minimálne o dvoch krajinách. Pozrime sa najprv na Saudskú Arábiu.

Mierny pokrok v medziach možného

Ako sa po vražde často pripomínalo, Džamál Chášukdží bol súčasťou tamojšieho establišmentu. Hoci nebol súčasťou dynastie Saudov, narodil sa do dobrej rodiny a mal dobré kontakty. Editoval dôležité saudskoarabské noviny a pracoval pre vysokopostavených členov kráľovskej rodiny.

Prvýkrát som sa s ním stretol pred štrnástimi rokmi: bol jedným z ľudí, ktorí mi pomáhali, keď som strávil týždeň v Rijáde a v Džidde. Chášukdží pracoval pre princa Turkího al-Fajsala, dlhoročnú hlavu saudskoarabského spravodajstva, ktorý bol v tom čase veľvyslancom v Spojenom kráľovstve a neskôr sa stal veľvyslancom v Spojených štátoch. Turkí je jedným zo synov kráľa Fajsala – inými slovami, vyššie sa už dostať nemôžete, jedine že by ste sa stali priamo kráľom.

Džamál Chášukdží bol dokonca aj v tých časoch liberálne a reformne zmýšľajúcim človekom, ale vo svojom prístupe bol umiernený, nie revolučný. Obával sa toho, že príliš veľa reforiem by prinieslo veľa otrasov. „Rád by som videl, keby moja vláda postupovala tvrdšie proti extrémizmu,“ povedal v roku 2005 v mojom televíznom programe. Ale zároveň varoval, aby sa tak nestalo príliš rýchlo. „Nechceme spoločnosť zničiť,“ povedal.

Od úplatkov k represii

Pri pohľade na korunného princa Mohameda bin Salmana a na jeho dnešný prístup, v ktorom sa mieša autoritárstvo a skutočné reformy, začal byť novinár kritickejší, ale nikdy sa nestal radikálom. Tak prečo ho zrazu považovali za hrozbu? Možno preto, že ho saudskoarabský establišment rešpektoval. Tárik Masúd z Harvardu tvrdí, že Chášukdžího prípad môže signalizovať, že v saudskoarabskom establišmente existuje väčší disent, ako sme si doteraz mysleli. Ak je to tak, je to závažné. Keď politológ Samuel Huntington študoval rozpad autoritatívnych režimov v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia, zistil, že schizma v rámci vládnucej elity takmer vždy predchádzala zrúteniu režimu.

Historicky si Saudská Arábia udržiava stabilitu, pretože bola

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Jemen a húsiovci

Vražda Džamála Chášukdžího

Komentáre

Teraz najčítanejšie