Odkaz MMŠ: O priepasti medzi progresivistami a konzervatívcami, ktorá sa dnes už takmer nedá preklenúť
Súčasná vlna populizmu nás poučila v jednej veci: argumentmi ani racionálnym jazykom nepresvedčíte zarytého voliča populistov. Alexis Papazoglou v časopise The New Republic vysvetľuje, prečo je to tak a prečo dokonca ani osobná skúsenosť, že politika populistov skôr zhoršuje život ich voličov, nezmení ich voľbu.
Podstata tejto zarytosti spočíva v tom, že ľudia vo všeobecnosti len veľmi ťažko menia názor, čo Papazoglou ukazuje na príklade vedy. Slávny filozof Karl Popper bol presvedčený, že veda je disciplína, ktorá neustále spochybňuje vlastné teórie, a ak niektorá z nich neobstojí v praxi, je považovaná za chybnú. Rovnako uvažoval o demokracii: je to politický systém, ktorý je otvorený kritike a v ktorom voliči trestajú neschopné vlády tým, že volia ich politických konkurentov.
Lenže v skutočnosti to tak nefunguje a bližšia k pravde je myšlienka o generáciu mladšieho filozofa Thomasa Kuhna, ktorý predpokladá, že veda (aj politika) je oveľa konzervatívnejšia a že vedci sa skôr snažia potvrdiť etablovanú teóriu než ju spochybniť či vyvrátiť.
Slávnym príkladom je teória slnečnej sústavy. Antický filozof Aristoteles predpokladal, že Slnko aj planéty obiehajú okolo Zeme po kružnici. O dvesto rokov neskôr zistil astronóm a matematik Ptolemaios, že výpočty nesedia, ale namiesto toho, aby Aristotelovu teóriu zavrhol, pokúsil sa ju len potvrdiť zložitými výpočtami, keď namiesto kružníc dosadil tzv. epicykly.
Rovnako to funguje aj v politike. Výskumy ukazujú, že americkí voliči Donalda Trumpa nemenia svoj názor, aj keď je zjavné, že im jeho politika skôr škodí – oni však túto skutočnosť nie sú schopní uvidieť alebo ochotní pripustiť.
Racionálnosť je v nevýhode voči emóciám, a preto Papazoglou radí oponentom populistov, aby tiež používali emocionálne zafarbený a presvedčivý jazyk a nespoliehali sa na to, že voliči dostanú rozum, keď zistia, že populisti im nič dobré neprinášajú.
Na to, aby sa odvrátili od populistov, totiž potrebujú ešte nejakú uveriteľnú alternatívu a ponuku rovnako rýchleho riešenia, aké majú populisti (hoci tie spravidla nefungujú). Kuhn uvádza jeden taký príklad z dejín: keď Kopernik prišiel s teóriou, že Zem obieha okolo Slnka a nie naopak, nebolo to preto, lebo dovtedy na to nikto neprišiel, ale preto,
