Mama speváčky z ABBA musela po vojne utekať z Nórska, po 70 rokoch sa jej a tisíckam ďalších ospravedlnili
Kým spoločnosť postupom času prišla na to, že „nemeckým“ deťom ublížila, v prípade ich matiek to bolo komplikovanejšie.
Ak by sa mama a stará mama Anni-Frid Lyngstadovej nerozhodli ujsť pred nenávisťou spoluobčanov z malej nórskej dediny do Švédska, zrejme by nevznikla legendárna ABBA. A čo je ešte horšie, Anni- Frid, prezývaná Frida, by mohla celkom pokojne skončiť v starostlivosti štátu, čo po druhej svetovej vojne rozhodne neznamenalo nič dobré.
Hlavne pre niekoho, koho otec bol nemecký okupačný vojak a matka, použime dobové označenie s veľkou výpovednou silou, „horizontálna kolaborantka“. Tak aj desaťročia po vojne hovorili o Nórkach, čo mali pomer s nemeckými vojakmi.
Vláda premiérky Edny Solbergovej sa im len nedávno ospravedlnila za príkoria, zbavenie občianstva, väzenie bez súdu, internačné tábory, odoberanie detí, nútenú emigráciu hlavne do Švédska a deportácie do Nemecka. Počet žien, ku ktorým sa toto ospravedlnenie aj reálne dostalo, je mizivý, veľká väčšina z odhadovaných 50-tisíc je už po smrti. Rovnako ako nežijú tí, čo ich prenasledovali.
Ospravedlnenie je preto len symbolický akt, vláda však v roku 2002 vyjadrila ľútosť a ponúkla kompenzácie ich deťom. Aj v ich prípade sa však dá povedať: príliš málo, príliš neskoro. Často išlo o ľudí v penzijnom veku, čo roky zažívali príkorie za veci, na ktoré nemali vôbec žiadny dosah.
Svastika a pokusné zajace
„Tie skvelé veci, čo Anni- Frid dosiahla vo Švédsku, by sa jej nikdy nepodarili, keby zostala v Nórsku. Tu by bola akurát tak označovaná za monštrum,“ povedal Guardianu pred viacerými rokmi Tor Brandacher, hovorca organizácie zastupujúcej „nemecké deti“.
Hoci neexistovali zákony zakazujúce manželstvo či vzťah s Nemcom, po vojne mnohé Nórky za to putovali do väzenia, ale