Kúsok Kosova Srbsku, kúsok Srbska Kosovu. Reportáž o tom, ako nápad s výmenou území nevyšiel
Kosovčania, zdá sa, oživujú starý vtip. Srbija kao Nokia – Srbsko je ako Nokia. Každý rok menší a menší model. Presnejšie: v niečom menší, v niečom väčší.
„Hej, Slovák, nikdy, počuješ, nikdy to tu nebude šiptarské!“ zvolá na mňa v kaviarni starší Srb Jovan Milovević (61) z neďalekej dedinky Zabrđe.
Sme v mestečku Leposavić na severe Kosova. Šiptari je srbské označenie kosovských Albáncov, ktorí ho vnímajú ako pejoratívne. Bodrý Jovan vie, že Slovensko ako jedna z piatich krajín EÚ nezávislé Kosovo neuznalo. Možno by ma aj vyobjímal, tomu však predídem.
Znie to ako slovná hračka. Milojević miluje Miloševića. Presnejšie, Slobodana. Áno, toho, čo rozpútal v 90. rokoch vojny na Balkáne a ktorého životná púť sa skončila neslávne po srdcovom kolapse v roku 2006 v cele tribunálu v Haagu. Slobo, ako mu familiárne vraveli, bol a naďalej je pre ľudí ako Jovan hrdina. Hrdo si myslí, že nepotrebuje eurofondy, diaľnice, fabriky, nič. Potrebuje však hrdinov.
Na hrdinoch tu sú všetci oddojčení. Najlepšie na tých, ktorí „heroicky“ všetko prehrali. Ale nepoddali sa.
„Fuck the Cola, fuck the pizza, my pijemo slivovica!“ hlása archetypálny Srb