Novinári proti futbalistom, Kozák proti novinárom. Kto tu vlastne škodí slovenskému futbalu
Problém tlačovky Jána Kozáka bol v tom, že sa neskončila včas. Konkrétne v momente, keď zazneli mená hráčov a vysvetlil sa dôvod jeho odstúpenia. V tomto ťažko možno nesúhlasiť: naozaj to bol tréner Kozák, ktorý im dal šancu, naozaj to bol on, kto im veril. A dočkal sa čoho?
Výletu do, ehm, ehm, nočného klubu.
Špeciálne v prípade Vladimíra Weissa mladšieho ide už o niekoľký prípad. Všetky majú spoločné to, že hráč robí čoraz väčšie hlúposti a čoraz menej si uvedomuje, čo je na nich nesprávne. Naveľa, naveľa povie, že ho to mrzí, ale dá sa staviť, že nehovorí pravdu.
V prípade Vladimíra Weissa neexistuje dôvod, prečo by hráč s jeho históriou a jeho povahou mal v reprezentácii pokračovať – ani keby v každom zápase dával hetrik. Skúseností máme dosť, môžeme spoľahlivo povedať, že to nie je bug, ale feature.
Takýto hráč, nech je úžasný, aký chce, do mužstva jednoducho nepatrí, niekde treba nakresliť aj čiaru, inak je dovolené všetko. Na Vladimírovi Weissovi navyše nespočíva váha tohto sveta, je len občas dobrý. Nie je úžasný. Ak by bol, nehral by tam, kde hrá.
Pri tom sa však tlačová konferencia neskončila, hoci sa mala.
Predstavte si premiéra, ktorý novinárom nadáva do prostitútok
Urobme si myšlienkový experiment. Predstavme si predsedu vlády, ktorý povie, že novinári sú prostitútky, ktoré škodia Slovensku. Že sa to aj stalo? Samozrejme! Dôvod? Novinári písali veci, ktoré sa premiérovi nepáčili.
Čo nasledovalo? Protesty novinárov, protesty časti obyvateľov, urazenie, dotknutie. A oprávnene. Novinári nie sú prostitútky a Slovensku neškodia. Len píšu veci, ktoré sa premiérovi nepáčia, pretože príliš presne opisujú chyby, ktorých sa vláda dopúšťa
Presne to isté však urobil aj bývalý tréner reprezentácie Kozák.