Denník N

Kňažko: Nemohol som vedieť, ako sa Mečiar vyvinie. Keď mladý Hitler maľoval obrázky, tiež nik netušil, akú skazu vytvorí

Milan Kňažko. Foto - TASR
Milan Kňažko. Foto – TASR

Kiska v kľúčovej situácii zlyhal, tvrdí v otvorenom rozhovore Milan Kňažko.

V rozhovore sa dočítate aj:

  • o jeho sporoch so susedom Bašternákom
  • prečo je presvedčený, že zlodej v jeho dome bol odkazom od mocných
  • prečo sa necíti byť zodpovedný za Mečiara a mečiarizmus
  • či sa nehanbí za to, aké programy za jeho šéfovania vysielala Joj
  • čo mu prekáža na prezidentovi Kiskovi

Politici rôzneho druhu nás teraz presviedčajú, že Marian Kočner sa poznal s každým. Aj s vami?

Poznám ho, ale vykáme si. Prvýkrát som ho stretol, keď sa v roku 1998 dobýjal do televízie Markíza, ktorú sme ako opoziční poslanci bránili vlastnými telami. Museli sme, lebo verejnoprávna STV vtedy patrila HZDS, Kubišovi, Kapustovi a im podobným.

Neskôr ma Kočner stretol na golfe. Keď ma zbadal, vyskočil od stola a veľmi ma začal zdraviť a potriasať mi rukou. Bol som z toho taký šokovaný, že som sa nezmohol na odpor, čo ma dodnes mrzí.

Dôvod?

Kočner je prepojený s Bašternákom. A Bašternák je symbolom dnešnej doby, teda ficizmu so všetkým, čo k tomu patrí. Naposledy sa o mňa Kočner vehementne zaujímal, keď sa pred rokmi snažil ovplyvniť televízie Markíza aj Joj, aby neodvysielali reportáže o mojom spore s Bašternákom. Odvtedy som s ním nemal tú česť.

Ako sa mohlo stať, že takmer 30 rokov od novembrovej revolúcie a 20 rokov po páde mečiarizmu nám tu zavraždili novinára s partnerkou pre jeho prácu? Ako je možné, že Bašternák nesedí a nie je mu zhabaný majetok, že v jeho byte žije dlhoročný premiér, že Kočner tu mohol desaťročia škodiť, porušovať zákony, prenasledovať a napádať ľudí, vyhrážať sa im?

Mali sme už byť ďalej, ale stále žijeme v rozdelenej spoločnosti a delíme sa na „našich“ a ostatných. Máme tu syndróm prasknutej krajiny, kde inštitúcie, zo zákona nezávislé, slúžia záujmom vybraných jednotlivcov.

Všetci sa tvárime, že je to v poriadku, až kým sa nestane strašná vec ako vražda novinára. A ešte aj to niektorí bagatelizujú, že veď ide len o jeden prípad. V skutočnosti je problém v systéme, ktorý dovolil, aby Bašternák a Kočner vôbec vznikli, zbohatli a dokázali ovplyvňovať políciu, prokuratúru, súdy aj úrady. Peniaze majú čarovnú moc a dokážu vytvoriť najpevnejšiu ideológiu.

Títo ľudia žili a mnohí dodnes žijú v uzatvorenom svete. Vedia, že im v ňom nič nehrozí. Vláda bola dokázateľne prepojená na organizovaný zločin, spomeňme len Troškovú a Jasaňa. Nedávno som sledoval diskusiu, v ktorej bol Blanár zo Smeru. Viackrát sa pýtal, že čo oni majú spoločné s Kočnerom. Rád mu odpoviem, lebo prenos myšlienky na diaľku sa mi vtedy zjavne nepodaril – majú spoločného Bašternák a vôbec, bašternakizáciu spoločnosti.

Bašternák je váš priamy sused. Stavbou svojej vily narušil statiku tej vašej. Dnes sa o ňom vie, čo je zač, ale keď sa pred rokmi začali vaše spory, verejnosť ho nepoznala. Pamätám si, ako o tom vysielala Paľba na Markíze, aj môj vtedajší pocit – ak sa nevie dovolať spravodlivosti Kňažko so svojou politickou minulosťou, so svojím vplyvom, slávou herca aj peniazmi, bežný človek nemá šancu.

S Bašternákom som mal niekoľko súdnych sporov. Začalo sa to tým, že vzniesol nárok na 65 metrov štvorcových môjho pozemku. Človek, od ktorého som kúpil dom, mi pritom odovzdal aj dokument z roku 1994 s názvom Dohoda o reálnej deľbe majetku, v ktorom sa píše, že on a bývalý majiteľ Bašternákovho pozemku síce majú nevyjasnenú spoločnú hranicu, ale že ju od roku 1963 užívajú tak a tak, obaja to akceptujú, pričom je to zakreslené aj v geometrickom pláne z toho roku.

Inými slovami, predajca domu mi povedal, že to, čo vidím oplotené, je moje, a že o tom existuje aj písomná dohoda so susedom. Pozoruhodné je, že geometrický plán, na ktorý sa dohoda odvolávala, sa na katastri záhadne stratil. Zrazu platil starý geometrický plán, ktorý dohodu nereflektoval. Všetky okolnosti vrátane vysadených stromov a ďalších listinných dôkazov a svedectiev však preukazovali, že dohoda desaťročia platila. Zmeniť sa to rozhodol až Bašternák.

Súd s ním ste však prehrali.

Lebo sudkyňa Doricová, čo je mimochodom tá, ktorá uverila svedectvu eštebáka, že Babiš s ŠtB nespolupracoval, a nie listinným dôkazom Ústavu pamäti národa, rozhodla v rozpore s právom a spravodlivosťou.

Bašternák mi vtedy prostredníctvom funkcionárov Smeru v štátnej správe zámerne nadlho zastavil aj kolaudáciu môjho domu. Kočner sa istému právnikovi chválil, že moje súdne spory s Bašternákom nemajú zmysel, že to vyhrajú, lebo je to vybavené. Musel som si najať profesionálnu firmu, aby som dom za asi tri a pol roka konečne skolaudoval. Absurdné.

Je pravda, že Bašternák si postavil dom tak, že čiastočne stojí na vašom pozemku?

Je, ale zákony sú také, že ak ide len o pár centimetrov, mám smolu. Odstrániť jeho stavbu z môjho pozemku by mohli len v prípade, že by to bolo hospodárne a účelné. Horšie je, že keď Bašternák začal stavať, vykopal jamu, ktorá bola 12 či 14 metrov hlboká. Samozrejme, nezabezpečil ju.

Tým sa mi pohol dom, popraskali mi omietky aj obklady. Trvalo desať  rokov, kým sudkyňa mohla rozhodnúť, že som v práve. Diali sa tam čudné veci – súdny znalec na posudku robil roky, až zrazu záhadne ochorel. Nevedel som sa s ním stretnúť, tak som ho vyhľadal. Tvrdil mi, že spadol a zlomil si nohu. A triasol sa pri tom ako osika.

Niekto mu k zraneniu dopomohol?

Som si istý, že mu so zlomeninou pomohli ľudia z tých kruhov, ale dôkazy nemám. Pýtal som sa ho na to. Povedal, že o tom nechce hovoriť a že posudok už určite robiť nebude. Súd potom oslovil štátnu inštitúciu a tá v priebehu niekoľkých mesiacov pripravila pravdivý posudok.

Bašternáka to nezastavilo. V priebehu dvoch týždňov si nechal vypracovať vlastný posudok, ktorý bol v rozpore s tým druhým. Pointa bola v tom, že Bašternákov súdny znalec sa ani raz nebol pozrieť na stavbe.

Prosím?

Ani sudkyňa mi neverila a opakovane sa ma pýtala, či tam ten človek fakt nebol. Keďže to už bolo po incidente so zlodejom v mojom dome, humorne som jej odpovedal, že možno tam bol o pol druhej v noci a nepovedal mi, že je súdny znalec. Nakoniec som prvostupňový súd vyhral.

Keď o spore nakrútila reportáže Joj aj Markíza, do oboch televízií volal Kočner, aby ich stopli. Joj ho kamsi poslala, Markíza, respektíve jej riaditeľ Mika, to zastavil. Odvysielal to, až keď tak urobila Joj. (Stanovisko Václava Miku a ďalších zainteresovaných tu – kliknite)

Odškodnil vás Bašternák?

Nie. Naopak, chcel odo mňa takmer 70-tisíc eur za tých 65 metrov štvorcových pozemku. Vyriešil som to inak – plot som si posunul a jemu tam vznikol švík pozemku, ktorý ma niekde len pár centimetrov a inde dva metre. Nachádza sa nad jeho domom, ktorý je ponorený do tej jamy, a on teraz musí v tom teréne kosiť burinu.

Skúsili ste sa niekedy s Bašternákom dohodnúť normálne, ľudsky?

Nemalo to zmysel. Spočiatku sa tváril ústretovo, ale keď začal robiť podrazy a blokovať moju kolaudáciu, dal som ho na súd. Jeho dom v mojom susedstve bol totiž stavaný v rozpore so stavebným povolením a zákonom.

Okresný aj krajský súd s prehľadom vyhral. Stavebný úrad a magistrát vrátane príslušných štátnych úradov mu všetky porušenia zákonov prehliadali. Obrátil som sa teda na Najvyšší súd. Viac som pre spravodlivosť urobiť nevedel.

Mimochodom, Andrejovi Kiskovi som odovzdal materiály, ktoré dokazovali, že hoci Bašternákova stavba porušovala všetko, čo sa dalo, senát Najvyššieho súdu, ktorému predsedala sudkyňa Baricová, mu to posvätil. Výsledok? Jedinú osobu, ktorú zo šiestich predložených návrhov vymenoval za ústavnú sudkyňu, bola práve Baricová.

Stále ste presvedčený, že Bašternák s Kočnerom vám poslali do domu aj toho zlodeja?

Nahlas to nikdy nepoviem, lebo to neviem dokázať. Podľa môjho názoru to však bol odkaz, že ani vo svojom vlastnom dome sa nebudem cítiť bezpečne. Som si istý, že polícia ani zďaleka neurobila, čo mala.

Nevyšetrovala totiž, kto zlodeja poslal, nevypočula jeho syna, nebola ani v kasíne, v ktorom bol štamgastom, vymenila tiež vyšetrovateľa tak, aby sa prípadu nevenoval ten, čo bol na mieste činu. A nový vyšetrovateľ úplnou náhodou o dva dni odišiel na údajnú dlhodobo plánovanú dovolenku v Ázii. Vyšetrovanie sa tým doslova zastavilo.

Okrem toho, tesne po medializácii môjho prípadu na políciu napísal istý pán, že toho zlodeja pozná, lebo bol kradnúť aj uňho. Nestihol ho chytiť, lebo bol bosý a zlodej vyskočil cez okno do snehu. Bol si však istý, že to je ten istý, čo bol aj u mňa. Polícia mu ani neodpovedala. Priveľa náhod a zanedbaní na jeden prípad, nemyslíte?

Čo presne sa v tú noc stalo?

O pol druhej v noci som sa zobudil, a keďže som bol trochu spotený, šiel som si prezliecť tričko. Zistil som, že sú otvorené dvere z chodby do kuchyne aj šatník. Ihneď som vzal zbraň a šiel do kuchyne.

Videl som tam osobu s baterkou, ako vyprázdňuje obálky s peniazmi, ktoré vybrala z trezoru. Zapol som svetlo a trikrát som vystrelil na nohy. Netušil som pritom, či je tá osoba sama, alebo je ich viac.

Zlodej potom utekal cez obývačku dole po schodoch a hlavným vchodom vybehol z domu. Po 30 až 40 metrov padol v kríkoch, keďže som mu prestrelil tepnu.

Mali ste problém vyrovnať sa s tým, že ste strieľali na človeka?

Nie. Nad tými, čo kohosi prídu v noci prepadnúť a olúpiť, nepociťujem žiadnu ľútosť. Strieľať budem aj nabudúce.

Pre divadelné predstavenia často nie ste doma. Predpokladám, že vaša manželka sa tam odvtedy necíti bezpečne.

V tom sa nemýlite. Zamyká, keď ide z obývačky do kuchyne a naopak, celé noci všade necháva svietiť. Práve pre stratu pocitu bezpečia mojej ženy som najviac nahnevaný. Odvtedy mám doma všetko zabezpečené tak, že ak by niekto do domu vnikol, stopercentne sa zobudím. Nie je to však príjemný pocit.

Najnebezpečnejší spôsob lúpeže a vlámania je, keď zlodej vnikne do domu, v ktorom niekto spí. Keby mi niekto vykradol chatu na Počúvadle alebo v záhradkárskej oblasti, v poriadku, boli by to materiálne škody. Ale aby sa mi niekto vkradol do domu, keď tam spíme, pričom chodí tri metre od nás? To je aj o istom posolstve voči mne.

Ten zlodej bol 14-násobný recidivista.

Preto nepochybujem, že keď mu súd dal najnižší možný trest, tak to nemohla byť náhoda. Rozpätie trestu pri takomto čine je od troch do desať rokov. Dostal tri.

Sudcovi ste vykričali, že musel byť dobre zaplatený.

Lebo som neočakával, že grázlovi udelí najnižší možný trest. Čakal som aj to, že prokuratúra sa odvolá priamo na súde. Nerozumiem, ako je možné, že mu uznali poľahčujúce okolnosti. Bolo to groteskné. Až Najvyšší súd na podnet ministerstva spravodlivosti a za účasti prokurátora generálnej prokuratúry nariadil, že trest musí byť vyšší, a rozhodol aj o tom, že okresný súd až v troch bodoch porušil zákon.

Konkrétne?

Prvým nezmyslom bolo tvrdenie súdu, že zlodej napomáhal pri vyšetrovaní. Druhým, že sa k činu priznal. Keď ležíte postrelený na zemi a vo vreckách a za bundou máte nastrkané šperky a peniaze, akú váhu má také priznanie? Tretím nezmyslom bolo, že zlodej vraj prejavil účinnú ľútosť.

Štrnásťkrát trestaný a účinná ľútosť? Čo ak to však fakt bolo len bežné vlámanie a nik iný za tým nestál?

No to určite. A preto zlodej

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Kúpte si knihu rozhovorov Karola Sudora s Fedorom Gálom

Do obchodu

Rozhovory

Teraz najčítanejšie