Ako Peter Tóth asistoval Kočnerovi pri jeho mediálnych hrách

V polovici októbra 2016 zvolal Marian Kočner tlačovú konferenciu , aby spropagoval dnes už nefunkčnú stránku Lipsicovestado.info. Zverejnil na nej prepis e-mailov a esemesiek niektorých novinárov s Gáborom Grendelom, bývalým hovorcom exministra vnútra Daniela Lipšica.

Keďže médiá vzhľadom na Kočnerovu povesť referovali o tlačovke okrajovo, na pomoc prišiel Peter Tóth. Na portáli Ďateľ.sk to označil za zásadnú kauzu. „Marian Kočner nastavil novinárom zrkadlo. Novinári zrkadlo zakryli čiernou plachtou a namiesto reality verejnosti naservírovali výpredaj bezcenných informácií,“ napísal Tóth dva dni po Kočnerovej tlačovke.

Jeho článok onedlho prebrali viaceré dezinformačné médiá, ktoré sú pomerne silné na sociálnych sieťach.

Keď krátko potom dostal premiér Robert Fico od redaktorky Denníka N otázku, či sa nevysťahuje z bytu Ladislava Bašternáka, reagoval s narážkou na informácie propagované Kočnerom a Tóthom: „To máte od pána Grendela?“

Peter Tóth, bývalý novinár a dôstojník SIS, bol v uplynulých rokoch aktívnym spolupracovníkom Kočnera pri jeho hrách, ktorými sa snažili ovplyvňovať verejnú mienku. Terčom ich aktivít boli opoziční politici a novinári, predovšetkým tí, čo kriticky píšu o Kočnerovi aj o vláde Smeru.

Tóth podľa zistení Denníka N policajtom povedal, že pre Kočnera sledoval minimálne piatich novinárov a zbieral o nich informácie, za čo vraj inkasoval mesačne niekoľkotisícové odmeny.

Situácia sa obrátila proti Kočnerovi

Výpoveď Tótha však teraz ukazuje, že pomery sa medzičasom zmenili a Kočnerove mediálne hry sa postupne obracajú proti nemu.

Tóth totiž policajtom povedal aj to, že Kočner mal veľmi blízko k Alene Zsuzsovej, ktorú obvinili z objednávky vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Podľa Tóthových výpovedí udržiavali intímny vzťah a Kočner ju podporoval aj finančne.

Podobné informácie sa v rovnakom čase dostali aj na verejnosť cez novinárku Martinu Ruttkayovú, ktorá bola spájaná práve s Tóthom.

Novinárka vedie nový spravodajský portál Glob.sk, kde priniesla podrobnosti o kontaktoch Kočnera a Zsuzsovej, ktoré sa neobjavili v žiadnych iných médiách. Kočner podľa Ruttkayovej článkov uhradil Zsuzsovej dlhy, brával ju na zahraničné dovolenky, dokonca ju využíval na rôzne „službičky“.

„Podľa informácií z jej prostredia mala Zsuzsová na sociálnych sieťach falošný profil, cez ktorý komunikovala s bohatými a vplyvnými mužmi. Ako Ajka sa nakontaktovala na vybraných politikov a začala s nimi konverzovať. Počas komunikácie im vraj posielala svoje intímne fotografie a muži zasa posielali na oplátku svoje časti tela. Niektorých sa jej vraj dokonca podarilo vylákať aj na osobné stretnutia. Zsuzsová týmto spôsobom zbierala kompromitujúci materiál na vysokopostavených ľudí. Robila to údajne na zadanie práve Mariana Kočnera,“ napísal Glob.sk začiatkom októbra.

Martina Ruttkayová pre Denník N poprela, že by tieto informácie pochádzali od Tótha. „Nebol zdrojom mojich informácií a ani by som ho nepovažovala za dôveryhodný zdroj. Mám svoje zdroje blízke orgánom činným v trestnom konaní,“ komentovala to Ruttkayová.

Proti Kollárovi

Tóth po obvinení Zsuszovej napísal, že s Kočnerom síce boli dlhoroční kamaráti, pokiaľ sa však potvrdia podozrenia súvisiace s vraždou, bude to znamenať „radikálnu zmenu predstavy“, ktorú o ňom mal. „Mariana Kočnera poznám 23 rokov. Ak by sa potvrdili podozrenia vyslovené na jeho adresu, nevyhnutne by to znamenalo koniec nášho priateľstva,“ napísal na portál Ďateľ.

Denník N sa spýtal Tótha, či pri dovtedajších článkoch a ďalších mediálnych aktivitách využíval informácie od Kočnera. „Odpoveď na vašu otázku znie nie,“ odpovedal Tóth.

Pohľad na jeho prácu však svedčí o inom. Portál Ďateľ.sk, ktorý Tóth založil v septembri 2016, prinášal informácie, ktoré sa niekedy doslova zhodovali s tým, čo sa na verejnosť snažil dostať Kočner.

Napríklad dianie okolo Borisa Kollára. S predsedom parlamentnej strany Sme rodina sa Kočner poznal dlhé roky. Potom sa ich vzťah zhoršil a po parlamentných voľbách 2016, keď sa dostala strana Sme rodina do Národnej rady, začal Kočner prinášať informácie o pochybnom pozadí Kollárovho podnikania, o jeho kontaktoch s bratislavským podsvetím aj o jeho údajne agresívnom správaní voči partnerkám.

V polovici marca 2016 najprv redakciám prišiel anonymný e-mail s fotografiami Kollára s uväzneným mafiánom Jurajom Ondrejčákom, prezývaným Piťo, z dovolenky na Kube. O niekoľko týždňov zvolal Kočner tlačovú konferenciu  a trištvrtehodinu rozprával o Kollárovi. Spomenul aj to, že Kollár používal „bieleho koňa“, ktorý záhadne zmizol.

„Išlo o muža menom Michal Hajtman, ktorý zmizol, neexistuje, nikomu nechýba, nie je ho možné nájsť. Existuje predpoklad, že bol vylákaný do zahraničia a zlikvidovaný. O Hajtmanovi sa vedelo, že je na drogách, nevedel, čo podpisuje,“ rozprával Kočner.

Tieto informácie prevzali viaceré celoštátne médiá. Kollár to označil za kampaň, neskôr vyhlásil, že sa na Hajtmana nepamätá, pretože mal podiel v tridsiatich až štyridsiatich firmách.

Uplynuli dva roky, na Kočnerovu tlačovku sa dávno zabudlo. V apríli 2018 zverejnil Tóth článok, že „v blízkosti Borisa Kollára sa pohybovalo príliš veľa mafiánov, bielych koní a nezvestných“. V ňom zrecykloval aj Kočnerove staršie vyhlásenia, napríklad o zmiznutom Hajtmanovi, pôvod týchto informácií však zamlčal.

„Podľa informácií Ďateľ.sk. bol pán Hajtman vylákaný do zahraničia pod zámienkou dovolenky, z ktorej sa viac nevrátil. Je vysoko pravdepodobné, že rovnako ako mnohé ďalšie biele kone, aj on bol závislý od drog, takže si nebol plne vedomý toho, aké právne dokumenty podpisuje,“ napísal Tóth.

Článok si všimli aj ďalšie médiá, ktoré tieto informácie prevzali. Kollár na to musel znovu reagovať.

Video: Kočner sa na tlačovke v roku 2016 snaží diskreditovať novinárov
Autor: Martina Koník

Na strane Smeru

Tótha a Kočnera spája aj to, že viaceré ich aktivity priamo či nepriamo prospievali Smeru. Napríklad na jeseň 2016 vystúpila v médiách bývalá úradníčka ministerstva zahraničia Zuzana Hlávková a obvinila ministra Miroslava Lajčáka (za Smer), že kryl pochybnú zákazku na galavečer k slovenskému predsedníctvu. Tóth napísal, že médiá sú v úpadku, pretože Hlávkovej tvrdeniam venovali veľkú pozornosť.

O necelý rok sa konali protesty pred bratislavským komplexom Bonaparte, kde býva Fico v byte Ladislava Bašternáka, stíhaného pre daňové podvody. Tóth opäť napísal, že médiá sú v úpadku, pretože ignorujú, že vratky DPH vyplatili Bašternákovi za vlády Ivety Radičovej.

Faktom je, že portál Ďateľ.sk nemá zásadnú čítanosť. Podľa odhadov Denníka N sa nepribližuje ani k prvej stovke najčítanejších slovenských webov, čo je dané aj tým, že sa na ňom objavuje len niekoľko článkov mesačne.

Tóthove úvahy však pravidelne preberajú dezinformačné médiá, ako sú Hlavné správy či Slobodný vysielač, ktoré dokážu cez Facebook osloviť desiatky tisíc ľudí. Tótha prezentujú ako autoritu, ktorá má čo povedať k fungovaniu slovenských médií. Tóth dezinformačné weby obhajuje a hovorí o nich, že pokiaľ aj klamú, určite nie viac než takzvaný mainstream.

Vrtieť psom

Tóthove mediálne aktivity sa v uplynulom období neobmedzovali iba na písanie článkov. Ukázala to kauza Čistý deň, ktorá pred dvoma rokmi ohrozovala ministra sociálnych vecí za Smer Jána Richtera.

V septembri 2016 poslankyňa SaS Natália Blahová upozornila na zneužívanie dievčat v resocializačnom centre v Galante. Manželia Tománkovci, ktorí centrum riadili, onedlho našli podporu na vplyvných miestach. Najprv ich na úrade vlády prijal Ficov mediálny poradca a poslanec Smeru Erik Tomáš. O niečo neskôr sa do kauzy vložili aj Tóth s Kočnerom.

V marci 2017 vyfotografoval oboch mužov Vladimír Pčolinský, brat poslanca Sme rodina Petra Pčolinského, ako sedia so zakladateľkou Čistého dňa Zuzanou Tománkovou Mikovou v kaviarni hotela Crowne Plaza.

Krátko nato Tománková na tlačovej konferencii informovala, že jeden z opozičných poslancov si vymieňal chlípne správy s 15-ročnou zverenkyňou ústavu. K tejto komunikácii sa prihlásil Boris Kollár.

Zatiahnutie Kollára do kauzy pomohlo odviesť pozornosť od Richtera, ktorý za fungovanie resocializačného centra niesol politickú zodpovednosť.

Ako túto aktivitu vysvetlil Tóth?

Na portáli Ďateľ napísal, že s Kočnerom vraj v kaviarni debatovali o expremiérovi Vladimírovi Mečiarovi, ktorý deň predtým rozprával na TA3, a Tománková si k nim prisadla. „Zuzana Tománková je veľmi inteligentná a schopná dáma, rady, ako má obhajovať svoju (podľa nášho názoru) spravodlivú vec, nepotrebuje,“ vysvetlil Tóth.

V článku zároveň spomenul, že kauza odhalila „nemravné a možno aj pedofilné správanie poslanca Národnej rady“, a zároveň kritizoval poslankyňu SaS Blahovú, že jej blog bol „založený na vypočítavom zneužívaní prirodzených ľudských emócií“. Zodpovednosť Richtera ani politikov Smeru v článku nespomenul.

Lipšicovo stíhanie

Kočnerovým najvýraznejším cieľom medzi politikmi bol v posledných rokoch Daniel Lipšic. Vyjadril to aj finančne: na tlačovej konferencii v apríli 2016 ponúkol desaťtisíc eur za kompromitujúce informácie na Kollára a stotisíc za informácie na Lipšica.

Kočner má na takúto nechuť zrejmý dôvod od apríla 2012. Viní Lipšica ešte ako ministra vnútra, že so svojím s vtedajším hovorcom Grendelom sprístupnili novinárom informácie o Kočnerových bankových operáciách v Privatbanke, ktorú vlastní skupina Penta. Kočner za to podal trestné oznámenie. Polícia sa ním vážne zaoberala a v roku 2016 obvinila Lipšica i Grendela z vyzradenia bankového tajomstva.

Lipšic reagoval podaním sťažnosti. V nej spomenul aj aktivity Tótha a novinárky Ruttkayovej, tá v tom čase písala pre portál pluska.sk, ktorý je súčasťou mediálneho domu Penty. Ruttkayová vtedy odovzdala polícii dokumenty, o ktorých tvrdila, že jej ich dal Lipšicov hovorca Grendel. Lipšic jej tvrdenia napadol ako krivé obvinenie a naznačil, že mohla postupovať v spolupráci s Kočnerovým kamarátom Tóthom.

„M. Tvardzíková Ruttkayová v súčasnosti pracuje ako redaktorka týždenníka Plus 7 dní, ktorý je vo vlastníctve finančnej skupiny Penta. Jej partnerom je bývalý príslušník SIS Peter Tóth, ktorý je podľa mojich informácií v pravidelnom kontakte s M. Kočnerom,“ písal Lipšic v sťažnosti, ktorú neskôr prokuratúra odmietla.

Nadpráca v Plus 1 deň

Ruttkayová sa vo vyjadrení pre Denník N od spolupráce s Kočnerom dištancovala. „S Marianom Kočnerom nemám žiadny vzťah. Kontaktovala som ho vždy iba na účel reakcie do článku ako ostatní novinári,“ napísala. Zároveň zdôraznila, že Tóth nie je a nikdy nebol jej partnerom.

Niektoré články na servere pluska.sk však ukazujú, že minimálne v niektorých prípadoch napísala články, ktoré padli Kočnerovi vhod. Keď v apríli 2016 zorganizoval tlačovku ku Kollárovi, Ruttkayová s ním urobila videorozhovor. Kočner v ňom vysvetľoval, že sa len bráni, pretože „Boris“ o ňom rozprával ako o vydieračovi a mafiánovi.

Keď neskôr polícia zatkla Kočnera pre podozrenia z falšovania zmeniek, Ruttkayová stavala do popredia argumenty, ktoré boli v jeho prospech. Veľký význam prikladala znaleckému posudku, ktorý si dal Kočner spracovať, aby dokázal ich pravdivosť.

„Podľa našich informácií miliónové zmenky – vek papiera aj samotné podpisy – skúmal špičkový svetový forenzný technik a odborník na datovanie dokumentov Gerald M. Laporte. V súčasnosti spomínaný vedec pôsobí ako riaditeľ Úradu investigatívnych a forenzných vied Ministerstva spravodlivosti USA,“ informovala Ruttkayová.

O iných Kočnerových kauzách, konkrétne o obchodoch s Ladislavom Bašternákom, informovala pomerne vyvážene. V jednom z článkov napríklad upozornila, že Kočnerovej bývalej firme vyrubili dodatočnú daň vo výške 7,2 milióna eur.

Čo bolo po vražde

Mediálne aktivity Petra Tótha neutíchli ani po vražde Jána Kuciaka. Aj toho Tóth podľa svojej výpovede policajtom dal na Kočnerov pokyn sledovať.

Tóthov portál Ďateľ krátko po vražde uverejnil krátke stanovisko, v ktorom nad tragédiou vyjadril ľútosť a vyzval novinárov a politikov, aby „upustili od zverejňovania predčasných záverov a náznakov podozrení“.

V tom čase policajný prezident Tibor Gašpar potvrdil, že vražda s najväčšou pravdepodobnosťou súvisela s Kuciakovými článkami. Tie sa týkali viacerých Kočnerových káuz, ale aj rôznych podozrení, ktoré sa dotýkali vládneho Smeru. Jeho posledný článok, ktorý vyšiel až po jeho smrti, poukázal na prepojenie talianskej mafie na ľudí z okolia Roberta Fica.

Tóth tieto súvislosti ignoroval. Opakovane písal, že motívom vraždy mohlo byť čokoľvek. Priestor mu poskytol denník Pravda, ktorý je dlhodobo priateľsky naklonený Smeru. V rozhovore pre Pravdu Tóth povedal, že vrah ani nemusel vedieť, že vraždí investigatívneho novinára, že jeho cieľom mohla byť aj Kuciakova priateľka Martina Kušnírová.

„My dnes, na rozdiel od vraha či vrahov, nevieme ani to, či bol primárnym terčom útoku Ján Kuciak, alebo Martina Kušnírová. Dokonca nevieme ani to, či páchateľ vedel, koho vraždí,“ hovoril.

Rozhovor s Tóthom sa v tom čase virálne šíril Facebookom, prebrali ho aj dezinformačné médiá. Prispel k tomu, že sa medzi ľudí dostali rôzne alternatívne verzie, ktoré odvádzali pozornosť od Kočnera i Smeru.

V aktivitách, ktoré mali spojitosť s Tóthom, pokračoval aj Kočner. V priebehu jari 2018 začal vypúšťať osobné informácie o vybraných novinároch.

Keď Adam Valček z denníka SME začal tento rok pripravovať článok o nepriateľskom prevzatí firmy Technopol, po ktorom na Kočnerovom účte pristálo pol milióna eur, namiesto odpovede k prípadu dostal od tohto podnikateľa e-mail, v ktorom dostal niekoľko otázok o svojom súkromnom živote. Boli medzi nimi veľmi osobné otázky, z ktorých bolo zrejmé, že si o novinárovi musel zisťovať informácie.

„Viaceré z informácií, na ktoré sa pýtal, sú zdravotného a rodinného charakteru, ku ktorým nie je možné sa dostať z otvorených zdrojov,“ uviedol denník SME. Valček je ďalší z novinárov, ktorých Tóth podľa svojej výpovede sledoval.

Kočnerov e-mail Valčekovi krátko nato zverejnil server Hlavné správy, ktorý dlhodobo poskytuje Tóthovi priestor.

Nedlho potom Kočner na portáli Youtube začal zverejňovať videá, ktoré nazval Na pranieri. Plánoval v nich zverejňovať ďalšie osobné informácie o novinároch. Po jeho zatknutí boli videá z Youtubu odstránené.