Denník N

Košickí Slováci volili radšej Maďarov

Na dobovej pohľadnici spred vzniku ČSR je košická Deák Ferencz ulica, dnešná Alžbetinej ulice. Foto - TASR
Na dobovej pohľadnici spred vzniku ČSR je košická Deák Ferencz ulica, dnešná Alžbetinej ulice. Foto – TASR

Pred prvou svetovou vojnou úrady evidovali ešte aj v Budapešti viac národne uvedomelých Slovákov než v Košiciach.

Autor je historik, Centrum spoločenských a psychologických vied SAV

V domácej i zahraničnej historiografii neustále prebieha diskusia o tom, či bol československý štát úspešným projektom alebo umelým výtvorom, ktorý zlyhal. Väčšina autorov uznáva, že so štátnou ideológiou čechoslovakizmu a československým štátom ako takým sa nestotožňovala nielen väčšina príslušníkov menšinových komunít, ale ani značná časť štátotvorného obyvateľstva – Slovákov, čo napokon prispelo k zániku republiky v roku 1939.

Sto rokov po rozpade Uhorska však treba túto tézu rozšíriť i o poznatok, že ani slovenská národná idea nebola akceptovaná medzi všetkými slovenskojazyčnými obyvateľmi, naopak, mnohí sa stotožňovali s ideou uhorského politického národa, v rámci ktorého mali tvoriť jedno z nedominantných etnických spoločenstiev (uhorskí Nemci, Slováci/Slojvaci, Rusíni, Rumuni atď.). Slovenskí historici túto skutočnosť, prirodzene, marginalizovali.

Slovenskí protagonisti prouhorskej koncepcie František Jehlička alebo Viktor Dvorčák sú v slovenskej historickej kultúre dostatočne známi ako „odstrašujúce“ príklady národného renegátstva, ale problém slovenskej kultúrnej pamäti tkvie v tom, že nereflektuje skutočnosť, že tu nešlo iba o pár jednotlivcov a zďaleka nie o marginálny identitárny zjav, pretože sa ním vyznačovali celé vidiecke i mestské spoločenstvá predovšetkým na juhu a východe Slovenska.

To bol i jeden z hlavných dôvodov, prečo Masaryk a Beneš v každom prípade odmietali dať obyvateľom Slovenska možnosť vyjadriť sa v referende, do akého štátneho útvaru si priali patriť. Argument o násilnom zmaďarizovaní značnej časti slovenskej populácie, ktorá nie je schopná rozhodnúť o svojej budúcnosti, bol v danom momente legitímny, ale o to väčšie prekvapenie čakalo československých štátnych predstaviteľov po každých demokratických voľbách, keď zisťovali, že mnohí Slováci volili voči republike opozičné promaďarské politické strany.

Uhorská Florencia

To bol i prípad druhého najväčšieho mesta Slovenska Košíc, ktorého obyvatelia vstupovali do novovytvoreného štátu so značnou nevôľou. Slobodné kráľovské mesto Košice zastávalo v histórii

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Československo

Komentáre

Teraz najčítanejšie