Denník N

Kto si pustil agenta Tótha do kožucha?

Peter Tóth pomáhal Kočnerovi šíriť medzi ľuďmi to, čo potreboval. Foto N - Tomáš Benedikovič
Peter Tóth pomáhal Kočnerovi šíriť medzi ľuďmi to, čo potreboval. Foto N – Tomáš Benedikovič

Novinky v živote Petra Tótha vynášajú na svetlo aj otázky súvisiace s obsahom „normálnych“ médií.

Ak si myslíme, že náš najväčší problém sú konšpiračné médiá, fake news či figúrky ako manekýn z Maroka, tak by sme si mohli najprv pozametať pred vlastným prahom a zistiť, ako opomenutie určitých zásad môže priniesť načisto nedôveryhodný obsah do „normálnych“ médií. Nejeden čitateľ, čo by do konšpiračného média nestrčil nos ani náhodou, totiž určitým mediálnym značkám bezvýhradne verí a je veľmi nežiaduce vodiť ho za nos.

História „bežca“ Petra Tótha je známa. Behal hádam skôr, ako to bolo „in“. Ako hviezda protimečiarovského zápasu je najneskôr od roku 2002 živou pripomienkou, že keď niekto spácha niečo krivé, je nenáležité pripomínať jeho staré zásluhy, lebo tie neznamenajú, že nová krivota je rovnejšia, len snahu ospravedlňovať a zmierňovať.

Najneskôr dnes vie každý, že Peter Tóth nepatrí do spoločnosti slušných ľudí, ktorí publikovaním sledujú iné ako svoje vlastné ciele. Peter Tóth však z nejakého dôvodu dostal novú šancu, aby bolo počuť jeho hlas. Možno ani dnes nevie ešte každý, že knihy Petra Tótha do slušného vydavateľstva nepatria rovnako, ako nepatrí časopis Zem a vek do slušnej trafiky, lebo na rozdiel od okolostojacich tabakových výrobkov chýba na ňom upozornenie o škodlivosti.

Peter Tóth nebol odkázaný len na svoj web, ale ako hocijaký normálny autor vydával svoje knihy

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Marian Kočner

Komentáre

Teraz najčítanejšie