Tomáš Kolár
Čínsky prezident Si Ťin-pching v utorok oficiálne otvoril most Hongkong-Ču-chaj-Macao. Ide o najdlhší most prechádzajúci cez more na svete. Obrovský projekt stál približne 20 miliárd amerických dolárov.
Celková dĺžka mosta, vrátane prístupových ciest, je 55 kilometrov. Spája ostrovy Hongkong, Macao s vnútrozemím Číny, konkrétne s mestom Ču-chaj na juhu najľudnatejšej krajiny sveta. Vďaka svojej dĺžke je nielenže najdlhším mostom sveta prechádzajúcim cez more, ale aj šiestym najdlhším vôbec.
Štyri dlhšie mosty sveta nájdete rovnako v Číne a jeden na Taiwane.
Dôraz na konštrukciu
S jeho výstavbou sa začalo v roku 2009 a pôvodne mal byť dokončený v roku 2016, avšak tento dátum bol niekoľkokrát posunutý. Dôvodom boli obavy o bezpečnosť mosta, keďže počas jeho výstavby zomrelo podľa CNN minimálne 7 ľudí a ďalších 275 sa zranilo. Väčšina týchto úrazov bola spôsobená pádom z výšky. Niektoré lokálne médiá mu preto dali prívlastok „most smrti“.
Pre bežnú dopravu začne most Hongkong-Ču-chaj-Macao fungovať v stredu. Jeho zástancovia argumentujú výrazným skrátením cesty medzi Hongkongom, Macaom a Ču-chajom. Doteraz trvala tri až štyri hodiny a teraz sa skráti na 30 minút.
Most bol naprojektovaný tak, aby odolal zemetraseniam s obrovskou silou, supertajfúnom alebo nárazom veľkej nákladnej lode. Na stavbu sa použilo približne 400-tisíc ton ocele, čo by stačilo na postavenie 60 Eiffeloviek.
Kamery na zívanie a kontroly krvného tlaku
Samotný most má niekoľko špecifík. Keď ním vodiči budú prechádzať, bude sledovaný ich tep a krvný tlak. Tieto informácie budú zaslané do kontrolného centra mosta.
Hongkonské médiá oznámili, že pri prechode cez most budú kamery monitorovať vodičov. Ak si vodič zívne viac ako trikrát za 20 sekúnd, takzvaná „zívacia kamera“ vydá upozornenie.
Most reprezentuje jeden zo zásadných elementov plánu Pekingu, ako tesnejšie prepojiť 11 miest (9 na juhu Číny a Macao s Hongkongom) v okolí delty Perlovej rieky, ktorá pokrýva 56-tisíc štvorcových kilometrov (trochu viac ako rozloha Slovenska) a obýva ju 68 miliónov obyvateľov (asi ako Britániu).
Čínska vláda má na tomto území vytvoriť technologický región, ktorý bude konkurencieschopný popri americkom Silicon Valley.
Prístup k mostu však bude značne obmedzený. Ľudia z Hongkongu potrebujú na prejazd zvláštne povolenie. Podľa mediálnych správ budú dlhodobé povolenia na prechod z Hongkongu do Ču-chaj udelené ľuďom, ktorí spĺňajú prísne kritériá, ako napríklad platenie vysokých daní v Číne či darovanie veľkej sumy peňazí charitatívnym organizáciám v juhočínskej provincii Guangdong.
Navyše, všetky vozidlá prechádzajúce cez tento most budú musieť platiť mýtne. Iní môžu využiť súkromnú kyvadlovú autobusovú dopravu (jedna cesta stojí 8-10 amerických dolárov), keďže po moste nebude premávať verejná doprava.
Kontroverzný projekt
Tieto výrazné obmedzenia vyvolali búrlivé reakcie. „Taký obrovský projekt používajúci hongkonské peniaze, a pritom nie je otvorený pre všetkých,“ znel jeden komentár na webovej stránke South China Morning Post.
Kritika zo strany Hongkongu sa týka aj iných aspektov, predovšetkým ide o strach zo záplavy čínskych turistov. Hongkong v roku 2016 navštívilo takmer 57 miliónov turistov (niekoľkokrát väčšiu Britániu necelých 38 miliónov) a pri ľahšej dostupnosti je predpoklad, že sa tento počet ešte výrazne zvýši.
Oponenti najnovšieho mosta sa tiež obávajú toho, že ide o pokus čínskej vlády bližšie integrovať Hongkong a Macao. Oba ostrovy sú súčasťou Číny, ale ide o špeciálne administratívne regióny s vlastnými vládami, právnymi systémami a politikami. Ozývajú sa pomerne silné hlasy, že tento most je signálom, že Peking chce mať tieto regióny pevnejšie pod svojou kontrolou.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
