Denník N

Mali by tínedžeri vedieť o vašich prešľapoch z mladosti? S priznaniami opatrne

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Pubertálne deti niekedy vytiahnu v hádke s rodičmi argument, či aj oni sami v ich veku neskúšali zlé veci, alebo či robili všetko len vzorne. Ako na to odpovedať a neklamať?

„Osobne si myslím, že hovoriť tínedžerom pravdu je základ, to však nezahŕňa pravdu o rekreačnom užívaní drog, o pití alkoholu, o fajčení a o nezáväznom sexe. Naozaj si myslím, že totálna otvorenosť je najlepšia. Teda takmer totálna,“ napísala ironicky do rodičovského fóra jedna mama.

Ľudia v ňom diskutovali, či náhodou nie je pokrytecké, vyčítať tínedžerom, že prišli domov opití, alebo že pod matracom schovávali cigaretu s marihuanou, keď sa podobných hriechov v mladosti dopustili aj oni sami.

„Mnoho rodičov sa mylne domnieva, že ak budú hovoriť o takýchto výčinoch z mladosti, ich pubertálne deti si to zoberú k srdcu a budú sa chcieť z toho poučiť. To je dosť vážny omyl,“ hovorí izraelský rodinný a párový terapeut Boaz Lunsky, podľa ktorého ide o nepochopenie mysle tínedžera. Deti v tomto veku uvažujú úplne inak, napríklad si celkom jasne neuvedomujú niekedy až fatálne dôsledky rizikového správania sa.

„Povedia si: No a čo? Otec sa párkrát opil do nemoty, mama fajčila s kamoškami marihuanu, šoférovali, keď neboli celkom triezvi. A čo sa stalo? Ani jeden z nich nie je závislý, majú dobré zamestnanie, bývame v peknom dome, nie sme nejaká rodina, čo sa o nej píše v čiernej kronike. A to asi nie je poučenie, ktoré by ste chceli dosiahnuť tým, že budete zdieľať informácie o svojich prešľapoch,“ hovorí.

Nechcem to vedieť

Hoci veľa rodičov by to tak chcelo, lebo to vyzerá „cool“ a často je to v kontraste s tým, ako boli vychovávaní oni sami, pravdou je, že vaše deti nie sú vaši najlepší kamaráti, ktorým môžete povedať čokoľvek.

„Moja 17- ročná dcéra mala už dlhšie priateľa a keď sa ma opýtala, či

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie