Helikoptéroví rodičia, keď budete riešiť problémy, ktoré majú riešiť vaše deti, nikdy sa to nenaučia

Píše Adrienne Wichard-Eddsová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Jasné, chápem to. Je dôležité nechať deti občas zlyhať, aby sa im neskôr na internáte nestalo, že sa samy ocitnú v bezradnej a zúfalej situácii, odkázané na našu pomoc. Nesmieme za ne bojovať a zachraňovať ich pred zlou známkou alebo pred náročným učiteľom.

No keď dieťa príde domov zo školy a sťažuje sa na nespravodlivé úlohy alebo na učiteľov, ktorí ho „nenávidia“, ako by sme mohli my, rodičia, ktorí to s nimi myslíme dobre, potlačiť naše vlastné inštinkty, a pritom naďalej podporovať naše (vzácne, krehké, frustrované) deti? Ako môžeme ostať pokojní, keď nemáme istotu, či si deti v škole niekto vypočuje a či s nimi zaobchádzajú férovo?

Prečítajte si

Deti helikoptérových rodičov, ktorí to so starostlivosťou preháňajú, sa majú horšie

Učitelia rešpektujú aj deti

„Naučte deti, aby sa dokázali samy obhajovať,“ vraví Jessica Laheyová, autorka knihy Dar zlyhania. „Schopnosť čeliť dospelákom, keď ste vystrašení, je jedna z najdôležitejších vecí, ktoré môžeme naučiť naše deti. Ak toto dokážu, svedčí to o ich charaktere viac, ako keď ich budete rozmaznávať a vyšliapete im cestu do nejakej elitnej školy.“

Laheyová, ktorá je matkou dvoch detí a pôsobí aj ako vychovávateľka, sa vo svojej knihe snaží presvedčiť helikoptérových rodičov, aby s tým prestali. Ukazuje im, že pokusy uchrániť deti pred nepohodlím sú práve tým, čo im bráni, aby sa naučili, ako sa podobným situáciám vyhnúť.

„Posmeľme deti, aby sa rozprávali so svojimi učiteľmi. Rodičia by mali podporovať tieto príležitosti, aby ich deti rástli a učili sa,“ vraví Laheyová a zdôrazňuje dlhodobé benefity toho, keď rodičia ustúpia a dovolia deťom, aby sa naučili ozvať. „Môžete si s deťmi urobiť