Vražda saudskoarabského novinára ako „vedľajšia obeť“ reforiem neprešla
Rozhorčenie a trest za zavraždenie Džamála Chášukdžího ukazujú, že sa od stredoveku predsa len niekam posúvame.
Cenu Karola Veľkého udeľuje od roku 1950 nemecké mesto Aachen za prínos k rozvoju porozumenia v Európe, za službu v záujme ľudstva a svetového mieru. V posledných desaťročiach sa pod tým chápu aj politické, ekonomické, vedecké či umelecké zásluhy na vzniku zjednotenej Európy.
Cena je pomenovaná po mocnom vládcovi Franskej ríše, ktorý zjednotil veľkú časť západnej a strednej Európy a je nepriamo považovaný aj za zakladateľa neskoršej Svätej ríše rímskej. A keďže ríša potrebuje efektívnu administratívu, čiže vzdelaných ľudí, podporoval Karol rozvoj vzdelanosti, zhromažďoval na svojom dvore učencov, zakladal školy a kláštory. Robil to skôr z pragmatických dôvodov ako z vlastnej lásky k vedomostiam, sám sa ostatne naučil ako-tak písať až na staré kolená.
Pragmatický motív toho, čo dnes označujeme za karolínsku renesanciu, sa pri slávnostných prejavoch sprevádzajúcich udelenie ceny príliš nespomína. Ešte menej sa hovorí o Karolových krvavých výpravách, ktorými okolité národy začlenil do svojej ríše. Nehovorí sa o tisícoch, možno desaťtisícoch povraždených pohanských Sasov, ktorým sa
