Denník N

Sympatický stalinista, ktorý predal všetkých

Jiří Macháček ako Zdeněk Toman. Foto - Bára Lockefeer
Jiří Macháček ako Zdeněk Toman. Foto – Bára Lockefeer

Užiť si nový česko-slovenský film Toman znamená pripustiť, že Latinák je Clementis a Luknár je Jan Masaryk.

Skutočný príbeh Zdeňka Tomana, či – pôvodným menom Ashera Zeliga Goldberga, je taký neuveriteľný, že ho v našich dejinách vlastne nie je k čomu prirovnať. Jedine, že skrížite Jamesa Bonda s Nicholasom Wintonom a Kočnerom.

Šéf zahraničnej rozviedky povojnovej, teda tretej Československej republiky, patril pred komunistickým pučom v roku 1948 medzi špičku KSČ okolo Gottwalda a po ňom bol jednou z prvých obetí. Napriek tomu je dnes jeho meno málo známe, ani vlastné heslo na Wikipédii nemá.

Pôvodom maďarský Žid narodený v slovenských Sobranciach, v rovnomennom filme Ondřeja Trojana prekvapivo stvárnený hercom Jiřím Macháčkom, bol chybou v systéme, výnimkou, čo nepasuje do žiadneho obvyklého dejinného naratívu. Nehodí sa do rozprávania o zlých či lepších komunistoch, ale ani o hrdinských antikomunistoch.

Tak trochu to odráža aj vlastný príbeh filmu. Snímku si pôvodne objednala izraelská univerzita na Tomanovu počesť (zomrel v roku 1997 v Kalifornii Mexiku), ktorý bol jej mecenášom a vedelo sa o ňom, že po vojne pomohol státisícom Židov utiecť z Poľska na Západ cez Československo. Pri príprave scenára však na povrch vyplávalo toľko špiny a kontroverzie, že od filmu upustila.

Ironický Macháček

K osudu politika, kariéristu, kšeftára a mamonára sa tak mohol dostať český režisér a producent Ondřej Trojan (Želary, Občiansky preukaz) a vykreslil portrét muža, čo má naše sympatie, aj keď na to nie je dôvod.

Ako takmer všetky postavy tohto filmu, Zdeněk Toman bol – aspoň navonok – komunistom stalinského typu, pod ním sa však ukrýval obchodník, pragmatik a individualista, ktorý v honbe za majetkom nemal žiadne zábrany a predal by každého, aj vlastnú komunistickú stranu.

Muž z okruhu Gottwalda, Masaryka a Beneša využíval kontakty na Západe, aby kreatívne, „vlastnou hlavou“, financoval kampaň komunistov pred kľúčovými voľbami v roku 1946. Našiel

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Filmové recenzie

Teraz najčítanejšie