Denník N

Michael Kocáb: Pri zákazoch sa nás zastal aj Karel Gott. Nikdy nám to nepovedal

Michael Kocáb. Foto - TASR
Michael Kocáb. Foto – TASR

ŠtB mi ponúkala robiť špióna v USA, tvrdí český rocker a politik.

Čo vám dnes ako prvé napadne pri slove Československo?

Že je to moja vlasť. Zaujímavé, však? Dodnes som úplne neopustil myšlienku, že Slováci aj Česi sú naplno spojení do jednej krajiny. Viem, že sme sa dávno rozišli, že sme dva samostatné štáty, ale narodil som sa v Československu a dodnes sa cítim ako Čechoslovák.

Po Slovensku sa pohybujem pomerne často, a nielen z dôvodu mojich hudobných aktivít. Cítim sa tam ako doma. Ostali mi tam kamaráti zo starých čias, mnohí dokonca pribudli. Slovensko mám rád a veľmi mu fandím.

V októbri tohto roka uplynulo sto rokov od vzniku prvej Československej republiky. Ostalo tu dodnes čosi autentické z masarykovskej tradície?

To je komplikovaná otázka, každý to cíti inak. Prinajmenšom platí, že v roku 1918 sa naše národy spojili, vďaka čomu sú dodnes vnímané ako dvojčatá. Ich osudy sa síce neskôr oddelili, ale stále sú to súrodenci.

Že toho z masarykovskej tradície prežilo oveľa viac, dokazuje aj chvályhodná tendencia spájania sa v kultúre, čo je vidieť v televíziách pri spoločných programoch, hoci uznávam, že najmä bulvárnejších. Neraz sa pristihnem pri tom, že ani neviem, či program moderoval Čech alebo Slovák.

Spolupracujeme aj v iných oblastiach, čo tiež naznačuje, že zostávame bratskými národmi. Moje pocity však zrejme súvisia najmä s tým, že som obklopený ľuďmi z Česka aj zo Slovenska, ktorí neboli za rozdelenie spoločného štátu, hoci dôvody, pre ktoré sa to udialo, chápali.

Keď debatujem s pamätníkmi, vnímam dva základné postoje – že rozdelenie bolo dobré, lebo sme sa zbavili pragocentrizmu a rozhodujeme o sebe sami, na druhej strane je zase kritika, že ako jeden štát by sme boli silnejší, rešpektovanejší a náš hlas by bolo viac počuť. A že síce sa dnes nemôžeme vyhovárať na Čechov, ale našli sme si iných nepriateľov – najskôr Maďarov, neskôr Rómov, Židov či imigrantov.

Treba priznať, že určitý pragocentrizmus naozaj existoval, veď

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Kúpte si knihu rozhovorov Karola Sudora s Fedorom Gálom

Do obchodu

100 rokov Československa

Rozhovory

Teraz najčítanejšie