Vedec Zeman: Najdôležitejšie je, aby sme mali taký čas ako susedia

Michal Zeman je uznávaný vedec, ktorý sa venuje biologickým rytmom. V rozhovore hovorí o tom:

• ktorý čas je pre Slovákov vhodnejší, či letný alebo zimný,
• či ovplyvňuje výsledky v škole, ak je žiak ranné vtáča alebo nočná sova,
• ako čas a množstvo svetla vplýva na psychiku človeka.

Ak by to bolo na vás, vybrali by ste si letný alebo zimný čas?

Ja by som si vybral letný čas. Nerobí mi problém ranné vstávanie a oveľa viac si vážim dlhé letné večery, čo sú asi najväčšie výhody letného času.

Podľa predbežného stanoviska ministerstva práce budú odporúčať prijať zimný čas. Ako to hodnotíte?

Letný alebo zimný čas alebo striedanie času je vysoko politická otázka. Teraz do toho niektorí ľudia miešajú, že sme na niektorý čas fyziologicky nastavení, ale to je nezmysel. Ani striedanie času nie je pre väčšinu ľudí taká veľká záťaž, ako sa prezentovalo. Tú istú časovú zónu, akú máme v Košiciach, majú aj v Španielsku na atlantickom pobreží – máme dvojhodinový rozdiel medzi východom slnka v Košiciach a v Španielsku. A nemyslím si, že sa niekto sťažuje na posun času, keď letí na dovolenku do Španielska alebo opačným smerom do Grécka, ktoré má o hodinu, prípadne do Turecka, ktoré má o dve hodiny posunutý čas oproti nám, a to ešte tým „horším“ smerom – dopredu.

Neexistuje teda jeden čas, ktorý by bol pre nás lepší?

Ľudia budú nadávať na taký aj taký a nakoniec si zvyknú. Keby sa to vzalo exaktne, čo sa v politike nikdy nedeje, dalo by sa povedať, že pre Európu by boli najprirodzenejšie dve časové zóny, ale robilo by to problémy s dopravou a podobne. Som si viac-menej istý, že západná Európa bude presadzovať zimný čas. Slnko v Španielsku zapadá približne o dve hodiny, v Paríži o hodinu neskôr ako u nás. Pre nich nemá zmysel ani z relaxačných a spoločenských aktivít, aby sa to ešte predlžovalo.

Ktorý z tých dvoch časov dokáže človeku na Slovensku zabezpečiť počas roka viac svetla počas aktívneho dňa?

Svetla je rovnako, záleží od toho, aké majú ľudia aktivity – teda, či tú časť dňa prespíme, alebo ju viac využívame. Letný čas má výhodu, že v aktívnom čase môžeme byť večer vonku. Je to dvojsečné – napríklad rodičia, ktorí majú malé deti, alebo deti, ktoré chodia do školy, by boli radi, aby deti išli do školy za svetla. Na druhej strane ich je potom problém cez leto dostať do postele, lebo je ešte svetlo. Takže zavisí od toho, čo človek preferuje a aké má aktivity.

Ak by sa zaviedol letný čas, slnko by v decembri a januári vychádzalo až po ôsmej hodine. Deti by tak chodili do školy za tmy alebo za šera. Aký by to malo na nich vplyv?

Zimný čas je výhodnejší v zime, lebo sa rozvidnieva skôr. Ľudia sú tak svetlu vystavení skôr a sú vďaka tomu lepšie zasynchronizované ich biologické hodiny (cirkadiánne rytmy) s podmienkami prostredia (cirkadiánne rytmy sú biologické rytmy s periódou 20 až 28 hodín, pozn. red.). Ak idú do školy alebo práce za prirodzeného svetla, biologické hodiny sa nasynchronizujú lepšie, ako keď sú ráno doma a potom aj celý deň pri umelom svetle.

Ako to môže vplývať na organizmus?

To záleží od nastavenia človeka. Ľudia sa rozdeľujú podľa chronotypov na ranné vtáčatá, nočné sovy alebo na neutrálne chronotypy. Neutrálny chronotyp si s takýmito zmenami zvyčajne poradí najľahšie. Ranné vtáčatá sa potešia, lebo s tým nemajú problém. Ten môžu mať večerné sovy. Pred rokmi som mal diplomantku, ktorá túto tému riešila. Robila prieskum, do akej miery to, že sme ranné vtáčatá alebo nočné sovy, môže napríklad ovplyvniť výsledky v škole. Veď predmety ako slovenčina či matematika sú väčšinou na začiatku vyučovania, keď deti ešte nie sú také unavené, ale do určitej miery to zvýhodňuje ranné chronotypy alebo neutrálne, ktoré ráno vstanú a sú živé, bystré, dokážu veci aktívne riešiť. Ale vo výsledku a známkach neboli medzi žiakmi rôznych chronotypov výrazné rozdiely.

Ako si to vysvetľujete?

Možno výsledky viac závisia od usilovnosti, šikovnosti, adaptačnej schopnosti… Individuálne rozdiely medzi deťmi boli väčšie ako vplyv chronotypu. Ale nevylučujem, že ak by sme mali vo vzorke viac detí, tak by sa niečo ukázalo. My sme ich mali niekoľko stoviek.

Vy by ste si vybrali letný čas. Aké nevýhody má zimný čas?

Pre mňa je nevýhoda jedna hodina, o ktorú večer prídem. Ráno síce môžem ísť za svetla do práce, ale vraciam sa domov za tmy.

Ako to vplýva na psychiku?

Myslím si, že to nemá rozhodujúci vplyv. Máme omnoho významnejšie vplyvy. Niekto môže povedať, že je citlivejší, že mu chýba svetlo, ale na populačnej úrovni to nevidím ako problém, ktorý sa nedá prekonať. Podľa mňa je omnoho väčší problém svetlo z vonkajšieho prostredia. Pouličné osvetlenie či reklamy by nemali ľuďom svietiť do okna a narušovať biorytmy, a to je dnes vážny problém.

Prečo?

Umelé svetlo v noci zoslabuje riadiacu úlohu našich biologických hodín. Narušuje ich správny chod a následne naše fyziologické procesy, napríklad aj rytmus spánok a bdenie s významnými negatívnymi dôsledkami na kvalitu spánku, ale aj ostatných fyziologických funkcií.

Sú skupiny ľudí, ktorí sú na určitý čas citlivejší? Ktorým by jeden alebo druhý čas mohol spôsobiť objektívny problém?

Nemyslím si, že existuje skupina ľudí, ktorá s niektorým časom bude mať dlhodobo objektívny problém. Akýkoľvek čas sa zavedie, tak si na to ľudia zvyknú. Dôležité je, aby to bolo zosúladené s inými krajinami. Bolo by extrémne nepríjemné, ak by malo napríklad Rakúsko alebo Česko iný čas ako my. Potom je lepšie, aby sme sa prispôsobili.

Problém by to bol najmä pre ľudí, ktorí žijú pri hraniciach a denne dochádzajú na Slovensko, lebo by žili akoby v dvoch časových pásmach.

Presne. Lietame často do sveta z Viedne, mnohí ľudia v Rakúsku pracujú alebo majú v susedných štátoch dôležitých partnerov. Tento spoločenský dosah je v tomto momente oveľa dôležitejší ako adaptačný. Som síce za letný čas, ale ak by sme my mali mať letný a napríklad v Rakúsku zimný, tak oveľa radšej budem mať zimný a som presvedčený, že sa na to adaptujem.

Koľko trvá adaptácia pri zmene času?

To je vysoko individuálne. Ak tu bude ten istý čas stále, tak problém so zmenou času už nebude. Maximálne si budeme môcť ponadávať, že takto pred dvomi rokmi sme sa mohli ešte bicyklovať, ale teraz je už tma, ale to je tak najviac. (smiech) Žiadne negatívne dôsledky neočakávam.

Najmä severské krajiny majú omnoho menej svetla a dáva sa to ako jeden z dôvodov, prečo majú občania viac psychických problémov, ako sú depresie či úzkosti. Ak by sme prijali niektorí z časov, môže to posunúť hladinu svetla do takej miery, že by to malo vplyv na naše psychické zdravie?

Nemyslím si to. U mladých ľudí stačí, keď majú ráno prirodzené svetlo, a zosynchronizujú sa. Preto si nemyslím, že by to mohlo mať dôsledky na celkovú populáciu. Množstvo svetla bude stačiť či už budeme mať letný alebo zimný čas. Dôležitejšie je ranné svetlo. Ak je ráno slnko, keď ideme do práce, tak nás to ovplyvní viac ako svetlo neskoro poobede, ale aj to má účinok. Svetlo neskoro v noci však môže zmiasť naše biologické hodiny. Najmä ak ide o modrú časť spektra, ktorú obsahujú zdroje so studenou bielou farbou svetla. Nedá sa povedať, že to nebude mať žiadny efekt, ale nie je to efekt, ktorý by v populácii vyvolal výrazné zmeny. Ľudia sú totiž ovplyvňovaní nielen svetlom, ale aj sociálnymi kontaktmi. V Škandinávii majú svetla omnoho menej, to sa so Slovenskom nedá porovnať.

Sme dostatočne prispôsobení na to, že náš spánok neovplyvní, koľko sme denne mali denného a koľko umelého svetla?

S týmto by som nesúhlasil. Cez deň by sme mali mať omnoho viac a omnoho intenzívnejšieho svetla. Naši rodičia a starí rodičia mali cez deň intenzitu svitu veľmi vysokú a v noci bola tma, bez televízorov a počítačov. Cez deň mohli byť vystavení až 100-tisíc luxom, ale ak sme v zime v miestnosti, je to len 100 až 200 luxov. Preto je pobyt vonku aj pre seniorov veľmi dôležitý. A to nielen na synchronizáciu, ale celkovo pre náš organizmus. Jedna japonská štúdia napríklad ukázala, že pri vyššej intenzite osvetlenia cez deň sa zlepšilo dokonca trávenie. Preto je veľmi dôležitý rozdiel medzi intenzitou osvetlenia cez deň a v noci.

Takže je jedno, kedy bude svitať, ale hlavné je, aby sme boli vonku?

Asi tak. To sa deje často aj pri posunoch času. Najväčšie problémy mali tí, ktorí sa báli, že to budú zle znášať, a tak skúšali iné veci, ako robia bežne – pospali cez deň, išli skôr spať a adaptácia bola potom ťažšia.

Michal Zeman

Vedec, biológ a fyziológ. Študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracoval vo Výskumnom ústave živočíšnej výroby v Nitre a neskôr v Ústave biochémie a genetiky živočíchov SAV. Od roku 1999 pôsobí na Katedre živočíšnej fyziológie a etológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, od roku 2000 ako vedúci katedry.

V roku 2006 získal titul profesora fyziológie živočíchov na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej Univerzity v Brne. Vo svojej vedeckej práci sa venuje výskumu cirkadiánnych rytmov a expresií hodinových génov, ako aj dôsledkom narušenia časovej organizácie na vznik civilizačných chorôb. Absolvoval dlhodobé zahraničné pobyty v Inštitúte Maxa Plancka pre fyziológiu správania v Nemecku a na Katolíckej univerzite v Belgicku a viac krátkodobých pobytov v Nemecku, Poľsku, Belgicku a vo Veľkej Británii. Prof. Michal Zeman je členom Výkonného výboru Society for Farm Animal Endocrinology, Society for Research on Biological Rhythms a ďalších domácich a medzinárodných vedeckých organizácií.