Československo ako nástroj slovenskej štátotvornosti
Dnes má samostatné Slovensko 25 rokov, a je na polceste k povestným 50 rokom, ktoré by podľa prezidenta Masaryka mali stačiť na vytvorenie stabilnej demokracie.
Autor je profesor politológie na Katedre politológie FiF UK
Pre pochopenie našej dnešnej demokratickej štátnosti je kľúčové vyjasniť si vzťah k Československu a pokúsiť sa premyslieť, či a prípadne v čom bol tento štát pre nás konštitutívny. Tým nemyslím len pozitíva našej československej skúsenosti, ale aj tienistejšie stránky tohto štátneho útvaru. Sú totiž minimálne tri dôvody, prečo bolo Československo pre nás kľúčovým nástrojom v rozvoji našej štátotvornosti.
Zdroje našej štátnosti
Po prvé, Československo zabezpečilo základné zdroje pre slovenskú štátnosť. Týkalo sa to v prvom rade bezpečnosti a obrany. Po roku 1918 bolo Slovensko nie len vojnou zničenou zónou (napríklad počty padlých obyvateľov slovenského vidieka na frontoch 1. svetovej vojny boli neúmerne vysoké), ale aj vojnovou zónou. Maďarská republika rád sa vojensky snažila o získanie kontroly nad severnými časťami Uhorska.
Práve formovaním teritoriálnej integrity Československa v mierových dohodách po 1. svetovej vojne získalo Slovensko prvýkrát svoje jasné teritoriálne vymedzenie. Okrem tohto diplomatického úspechu nový československý štát poskytol i vojenské spôsobilosti na ubránenie suverenity novovymedzeného slovenského územia v bojoch v rokoch 1919 – 1920.
Existenčnou bola i podpora slovenskej kultúry československým štátom. Slovenský jazyk a slovenské kultúrne prvky v Uhorsku prežívali po storočia. Napriek