MediaBrífing: Danko ide regulovať internet. To bude teátro a deštruizmus
MediaBrífing je piatkový newsletter o všetkom dôležitom v médiách a žurnalistike. Tento týždeň sa okrem iného dočítate:
- Andrej Danko chystá zákon o digitálnych médiách, aké hrozia nebezpečenstvá?
- Falošní diskutéri pomáhali súčasným a bývalým klientom agentúry PR Clinic.
- Slovenská polícia spustila stránku o hoaxoch a podvodoch.
- Organizácia Reportéri bez hraníc odsúdila vyjadrenia Miloša Zemana na adresu novinárov.
Andrej Danko (SNS) stále častejšie hovorí o tom, že sa chystá zákonom regulovať internet. Nie je to u neho nová téma, nad fenoménmi digitálnej doby sa ponosuje minimálne od svojho zvolenia do parlamentu. V posledných týždňoch však už trochu konkrétnejšie hovorí o svojich úmysloch.
Dnes už vieme, že v decembri chce predstaviť zákon, ktorý má zrovnoprávniť internetové médiá s rozhlasom a televíziou. Cieľom je tiež zaviesť silnejšie právo na opravu. Dankova kancelária zatiaľ podrobnosti nezverejnila, na otázky neodpovedala. Jeho nesúvislé myšlienky v rozhovoroch a na tlačovkách tiež všetko nevysvetľujú.
Aj tak už však šéf národniarov povedal dosť nato, aby sme videli najväčšie nebezpečenstvá.
1. Čo sú vlastne online médiá
„Hlásim sa k tomu, že si médiá v digitálnom priestore nemôžu písať, čo chcú,“ povedal šéf parlamentu v rozhovore pre Nový Čas. Čo však Danko myslí tými médiami v digitálnom priestore? Je status na Facebooku médiom, na ktoré sa bude jeho nový zákon vzťahovať? Alebo video na YouTube? Anonymný článok na blogu? Text na neznámom webe s utajeným majiteľom?
Internet zbúral rozdiely medzi konzumentmi a producentmi obsahu. Pasívne publikum médií nahradili aktívni používatelia siete. Dnes už nejestvuje jasná hranica medzi novinármi a inými tvorcami obsahu. Nie je jasné, čo je a nie je médiom. Danko raz hovorí o statusoch, inokedy o anonymite, chvíľu o novinároch, o sekundu o prevádzkovateľoch diskusných fór a odtiaľ prechádza ku kritike negatívnych správ v televízii. Nie je teda jasné, aké problémy chce vlastne riešiť.
Ak bude Dankov zákon pri definovaní digitálnych médií veľmi úzky, zasiahne len skupinu médií, ktoré už z veľkej časti písané a nepísané pravidlá dodržiavajú. Bude tak zároveň úplne ignorovať tých aktérov, ktorí dnes páchajú obrovské škody.
Ak bude chcieť Danko svojím zákonom postihnúť veľmi širokú skupinu tvorcov online obsahu, riskuje, že bude zákon nevykonateľný. Prípadne bude zneužiteľný v zatiaľ nepredstaviteľných situáciách.
2. Zrovnoprávnenie médií bude problém
Myšlienka, že internetové portály by sa mali riadiť podobnými zákonmi ako televízia a rádio, je pochopiteľná, stará a v jadre racionálna. Naráža však na realitu.
Ak sa aj podarí rozumne zadefinovať, čo sú digitálne médiá, nemožno ich spútať rovnakými pravidlami, aké platili v „Gutenbergovej ére“. Online médiá sú úplne inak štruktúrované, rozprestierajú sa prakticky v neobmedzenom priestore, totožný obsah môžu šíriť rôznymi kanálmi a nedokážu mať absolútnu kontrolu nad všetkým, čo sa na serveroch objaví.
Požadovať, aby niekto niesol zodpovednosť za šírenie lží a nenávisti na webe, je normálne. Ale treba o tom rozmýšľať úplne novým spôsobom a nespoliehať sa na vzory z minulosti.
3. Oprava a ospravedlnenie
„V decembri predložím zákon silného práva na opravu a ospravedlnenie,“ povedal Danko. Po prvé, právo na ospravedlnenie nepozná tlačový zákon ani zákon o vysielaní a retransmisii, teda normy, ktorými sa u nás riadi tlač, rádiá a televízie. Dúfajme teda, že v tomto prípade ide len o ďalšie z mnohých Dankových prerieknutí a že sa predseda SNS nechystá u nás zavádzať nový inštitút akéhosi ospravedlnenia.
