Zvieratá žijú relatívne šťastný život – ak prežijú do dospelosti. Ale to sa väčšine nepodarí a štatisticky platí, že utrpenie živých tvorov vysoko prevažuje nad ich šťastím. Videá na kosť vychudnutých ľadových medveďov, orlieho mláďaťa uhynutého hladom alebo ubitého súrodencom, zúfalstvo slonej matky, ktorá sa nevie odtrhnúť od mŕtvo narodeného sloníčaťa, vydesené oči antilopy bojujúcej o život po útoku svorky levov – tieto zábery nám trhajú srdce, v skutočnosti však vidíme len zlomok utrpenia, ktoré vládne v divočine.
Prečo je to tak? A prečo sa zvieratá správajú tak, ako sa správajú, hoci tým v podstate posilňujú prevahu utrpenia nad šťastím? Na vine je mechanizmus evolúcie, vysvetľuje text webu venovanému etike živočíšnej ríše.
Princíp evolúcie spočíva v tom, že jednotlivé druhy sa usilujú odovzdať svoju genetickú informáciu ďalšej generácii a že záujmom evolúcie nie je urobiť živé tvory šťastnými. Táto genetická informácia určuje, že sa vôbec narodili a že existujú v takej či onakej podobe a že niektoré zvieratá majú aj vedomie. Väčšia šanca na prenos genetickej informácie však nastane vtedy, ak sa narodí viac potomkov, hoci mnohé z mláďat neprežijú.
„Táto reprodukčná stratégia bola vybratá evolúciou“ a dáva prednosť samotnému prenosu genetickej informácie pred individuálnym osudom tvorov. „Reprodukcia tu nie je pre to, aby zabezpečila maximálne šťastie individualít, ale na zabezpečenie prenosu genetickej informácie.“
Vzťahy medzi jednotlivými zvieratami a medzi individualitou a jeho okolím sú podmienené povahou týchto tvorov a zdrojmi, ktoré potrebujú na život. Určujúcou je potom kombinácia genetického základu, podľa ktorého sa individuality správajú, a podmienok, v ktorých žijú.
To neznamená, že neexistujú aj zvieratá, ktoré prežijú šťastný život, závisí to však od mnohých okolností, najmä od dostatku potravy. Ak hladujú, sú nešťastné a trpia.
To však aj vysvetľuje, prečo je v živočíšnej ríši oveľa viac utrpenia než šťastia. Je to evolučný mechanizmus postavený na tom, že „oveľa viac tvorov sa narodí, než dokáže v daných podmienkach prežiť“.
Ak by boli podmienky príliš priaznivé, zvieratá by sa množili takou rýchlosťou, že by ich zdroje potravy rýchlo vyschli a opäť by začali zomierať od hladu. Ale utrpenie spôsobuje nielen hlad a smäd, treba k nim pripočítať parazity, predátorov, choroby a zranenia.
Šťastie a utrpenie však nesúvisia za každých okolností len s reprodukciou a mechanizmus evolúcie si nerobí starosti s tým, že nie je dokonalý. Takže zvieratá, ktoré majú vedomie, môžu prežívať šťastie alebo utrpenie, hoci sa nikdy nepárili a neprispeli k prenosu genetickej informácie. Niekedy sa na tomto prenose podieľajú nepriamo, keď sa starajú o mláďatá iných.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Martin M. Šimečka































