Máme my Maďari oslavovať 28. október?
Vznik Československa je neoddeliteľný od Trianonského mieru, a keďže ten mal pre maďarský národ ťažké a bolestné následky, Maďari nemôžu toto výročie oslavovať.
Autor je historik, riaditeľ Fórum inštitútu pre výskum menšín
V poslednom čase sa čoraz častejšie stretávam s otázkou, aký postoj má zaujať maďarská komunita žijúca na Slovensku k výročiu založenia Československa. Alebo ak budem otázku formulovať trocha ostrejšie, či máme oslavovať 28. október, alebo nie.
Odpoveď sa na prvý pohľad zdá byť jednoduchá: keďže 28. október nie je na Slovensku sviatkom (čo je pre mňa nepochopiteľné, veď vznik ČSR bol pre Slovákov nesporne pozitívnou udalosťou a veľkým krokom k vzniku moderného slovenského národa), a aj 30. október je dňom pracovného pokoja len v tomto roku, tak ak ani Slováci nepovažujú vznik Československa za niečo, čo by mali oslavovať, v takom prípade potom nie je o čom debatovať.
Ako historik však vidím, že odpoveď taká jednoduchá predsa len nie je a nebude na škodu veci privolať si na pomoc historické paralely. Uvedená otázka totiž odznela po prvý raz už za prvej republiky.
Medzivojnové Československo síce zabezpečovalo každému, a to bez ohľadu na národnosť alebo materinský jazyk rovnosť pred zákonom a predovšetkým všeobecné hlasovacie právo. Pre Maďara z Košíc alebo z Komárna však predsa len vznik ČSR znamenal ignorovanie jeho práva na sebaurčenie a zúženie možností používať svoj materinský jazyk. Preto nové štátne hranice neprijal s radosťou. A keď k tomu pripočítame, že Praha merala demokraciu dvojakým metrom, inú demokraciu uplatňovala voči česko-slovenskej väčšine a inú voči národnostným menšinám, tak niet divu, že napriek výhodám vyplývajúcim z československej demokracie sa radový Maďar cítil byť druhoradým občanom štátu a nemal veľkú chuť tento štátny útvar oslavovať.
Ukážkou toho, že Československo bolo liberálnym štátom len z určitého hľadiska, bol napríklad
