V nešťastnom manželstve pochopil, že mladosť sa už nevráti

Je tam všetko – melanchólia aj humor, dekadencia aj starosvetskosť, život aj smrť. A pritom knihu Cesta za mesačného svitu (vyd. Zelený kocúr, 2018) napísal Antal Szerb v minulom storočí ešte predtým, ako záležalo na tom, že sa narodil do židovskej rodiny.

Jeho najznámejší román je príbehom mladého muža, ktorý si na svadobnej ceste v Taliansku uvedomí, že sa nedokáže vzdať svojej minulosti, priateľstiev svojej mladosti a vyrovnať sa s problémami dospelosti.

„Celé roky som sa zo všetkých síl snažil, aby som sa skonformizoval, a keď som si myslel, že je všetko v poriadku, a uzavrel som so svetom mier, tak som si ťa vzal za ženu, aby som sa odmenil. A vtedy sa na mňa vyrútili všetci démoni, celá moja mladosť a celá nostalgia a revolta. Na nostalgiu neexistuje liek,“ hovorí hrdina románu a v skratke tak predstavuje obsah knihy.

Len sa tváril, akoby bol človek

Mala to byť grand tour po Taliansku, oslava ich lásky. Prechádzky po Benátkach, vznešenej Florencii, sladkej Bologni a krásnej Siene mali byť dôkazom, že Mihályovi s Erzsi nič nechýba. Na prvý pohľad to tak aj bolo.

Mihály mal predsa kvalitné vzdelanie, peniaze aj vážené meno. Ešte sa k tomu dobre oženil a cestovaním po romantickej krajine chcel dokázať svoju dospelosť, potvrdiť svoje odhodlanie. Na svadobnej ceste je však nečakane konfrontovaný so svojou mladosťou a starými priateľstvami, ktoré ho začnú prenasledovať a ničiť.

Krátko predtým si ešte uvedomí vnútorný tlak z nového zväzku. Nerozumie si so svojou ženou, nechápe, prečo by jej mal všetko vysvetľoval. Veril totiž, že manželstvo ich vzťah vylepší, posunie do nových dimenzií.

Navyše sa neustále presviedča, že Erzsi miluje, hoci ona pre neho zostáva len cudzou ženou. Delí ich vzdialenosť, ktorú nedokážu prekročiť, aj keď si myslel, že túto priepasť zaplnia spoločnou láskou.

„A Erzsi má na tebe určite rada práve to, aký si, že si taký nekonečne