Macron s Kiskom bránili Európsku úniu. Slovensko už je v jadre, povedal francúzsky prezident  

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a slovenský prezident Andrej Kiska v Bratislave po spoločnom rokovaní bránili Európsku úniu. Kiska ju nazval „fantastickým, úžasným“ projektom. Macron, ktorý prišiel v piatok na prvú návštevu Slovenska od svojho zvolenia vlani na jar, pripomínal, že Európa „je veľmi dôležitá“.

„Musíme neustále hovoriť, čo Európa prináša,“ povedal. Macron práve Slovensko spomenul ako príklad toho, že v Únii neexistuje rozdelenie na východ a západ.

„Ste skutočne v európskom jadre, hoci to mnohí tak nevidia,“ povedal francúzsky prezident s tým, že Slovensko je v schengene a zaviedlo aj euro. Slovákov nazval „presvedčenými Európanmi“, ktorých legitímne ašpirácie „treba počúvať“.

Posolstvo pre Slovákov

Slovensko pochválil aj v tom, že aktívne prispelo k riešeniu niektorých problémov, ako bola smernica o vyslaných zamestnancoch či nastavenie pravidiel v doprave.

„Moje posolstvo pre Slovákov by bolo takéto: rozhodujte, meňte budúcnosť Európy, je to na vás, je to na každom jednom štáte. Využite každú jednu príležitosť, aby ste sa toho zúčastňovali,“ povedal francúzsky prezident.

Neskoro popoludní odletí Macron z Bratislavy do Česka. Na návštevu týchto dvoch krajín prichádza v čase stého výročia od vzniku Československa. Macron na tlačovke spomenul aj historický význam Francúzska pri jeho vzniku.

„Československá armáda prisahala na francúzsku zástavu. Francúzsko ako prvý štát uznalo právo Čechov a Slovákov na samostatné Československo,“ pripomínal.

Potrebujeme emočné slová

Andrej Kiska povedal, že by privítal, ak by aj iní predstavitelia Európskej únie chodili po krajinách a bránili myšlienky EÚ. „Potrebujeme počuť emočné slová, ukázať občanom, aby sa nebáli, že Európska únia je fantastický, úžasný projekt, za ktorým musíme stáť,“ povedal.

S francúzskym prezidentom podľa neho hovorili o spoločnej európskej obrane a náš prezident otvoril aj tému plynovodu Nordstream, ktorým by plyn z Ruska na ceste do Nemecka obišiel Ukrajinu aj Slovensko.

„Jeho vybudovanie umožní Rusku odstrihnúť Ukrajinu od zásobovania zemným plynom,“ povedal Kiska s tým, že my vieme našim susedom pomôcť, ale to nestačí.

„Musíme komunikovať s Ruskom, ale útoky proti našim štátom, kybernetické, chemické, propagandou alebo dezinformáciou, sú pre nás nepriateľské,“ dodal Kiska.

Stretnutie s Pellegrinim

Macron po stretnutí s prezidentom Andrejom Kiskom hovoril s premiérom Petrom Pellegrinim (Smer). Aj títo dvaja lídri preberali nedávny kyberútok voči slovenskému ministerstvu zahraničia.

Podľa Pellegriniho sa lídri dohodli, že slovenskí odborníci nadviažu spoluprácu s francúzskymi expertmi na kyberbezpečnosť.

„Otvoril som aj hypotetickú otázku, či by novovybudované centrum excelentnosti pre kyberbezpečnosť, ktorého iniciátorom je práve francúzsky prezident, malo sídliť v Bruseli,“ povedal Pellegrini s tým, že Slovensko by prípadne prejavilo záujem, aby centrum bolo v Bratislave.

Podľa Pellegriniho hovorili lídri o hlbšej integrácii EÚ, ale aj o spoločných projektoch v obrane, nechcel však byť konkrétny. Dodal, že by sa Slovensko malo vyzbrojovať kupovaním zbraní v štátoch Európskej únie.

Macron na tlačovke po stretnutí s premiérom povedal, že Európska únia čelí dvom hlavným hrozbám: rozdeleniu a únave.

„Mnohí nás presviedčajú, že Európa je roztrieštená. Tvrdia, že existujú staré členské štáty, ktoré rozhodujú a len nonšalantne prijali nové štáty. Naša spoločná práca však ukazuje, že sme schopní prekonať rozdelenie,“ povedal Macron. Podľa neho Francúzsko a Slovensko sú na jednej vlnovej dĺžke, aj čo sa týka zdanenia digitálnych gigantov v EÚ.

Druhá vec je únava ľudí. „Únava je veľká hrozba: ľudia si myslia, že Európa je samozrejmosť, mier je tu od nepamäti. Dáva to priestor tým, čo chcú Európu zničiť,“ dodal francúzsky prezident.

Macron zasa otvoril tému migrácie, verí, že do konca roka sa krajiny dohodnú. Povedal, že kvóty sú už nezaujímavé. „Nemôžeme sa však uzavrieť a povedať, že EÚ ma zaujíma, len keď chcem peniaze,“ dodal Macron.

Ako na Saudov

Odpovedal aj na otázku francúzskych médií, či po vražde novinára Džamála Chášukdžího zo strany Saudskej Arábie neplánuje Francúzsko podľa vzoru Nemecka zastaviť predaj zbraní tomuto štátu.

„Saudská Arábia je náš strategický partner v regióne, najmä čo sa týka boju proti terorizmu a Dáišu. Intenzívne spolupracujeme a máme transparentné vojenské vzťahy,“ povedal Macron.

Podľa neho sa musí najprv vedieť, čo presne sa stalo. Potom sa na európskej úrovni krajiny dohodnú, či prijmú „širokospektrálne sankcie“ voči krajine.

„Naša reakcia musí byť primeraná voči konkrétnym osobám, ktoré majú podiel na vražde Chášukdžího, a musí byť koordinovaná na úrovni celej Európskej únie,“ povedal prezident.

„Bolo by demagogické, ak by sme povedali, že len prestaneme predávať zbrane. Aký to má vplyv na vyšetrenie vraždy novinára?“ pýtal sa Macron.

Pellegrini na to reagoval, že Slovensko sa pridá k jednotnému stanovisku Európskej únie.

Debata s mladými

Po stretnutí sa Macron zúčastnil verejnej debaty o Európskej únii s prevažne mladými ľuďmi, ktorú pomohol zorganizovať Globsec v Bratislave. Takéto stretnutie s ľuďmi viedol Macron vo viacerých krajinách.

Prezident v Primaciálnom paláci hovoril, že v Európu verí z viacerých dôvodov. Jedným je história a druhým to, že mnohé súčasné problémy Európy sa nedajú vyriešiť na národnej úrovni. Spomenul životné prostredie (kde momentálne „trochu prokrastinujeme“) či migráciu.

„Musíme bojovať o Európu. Najväčšia chyba je, že nechávame priestor tým, ktorý chcú zabiť EÚ,“ povedal Macron.

Podľa neho treba hovoriť o Únii emotívne – napríklad nie o jednotnom trhu, ale o Erazme, teda výmennom pobyte študentov.  „Európa nie je len myšlienka, je to osobný príbeh, osobný boj,“ dodal.

Podľa neho však Európska únia nefunguje správne. Spomenul Rady Európskej únie, stretnutia lídrov krajín, ktoré často končia o 2. či 4. hodine v noci s komuniké, ktoré nikto nečíta. Európa tiež potrebuje viac solidarity medzi svojimi členmi, tvrdil prezident.

Macron tiež kritizoval vlády krajín ako Maďarsko a Poľsko, ktoré podľa neho hádžu vinu na Brusel za všetko zlé, kým to dobré pripisujú sebe.

„Najlepšie, ako bojovať s demagógmi, je hovoriť pravdu,“ povedal Macron s tým, že treba ľuďom vysvetliť, že EÚ napríklad stavia cesty či školy.

Debaty s francúzskym prezidentom sa v publiku zúčastnila aj Mária Sedláková zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce.
Ako hovorí, najviac sa jej páčila hlavná pointa Macrona, že európsky projekt by ľudia nemali brať ako niečo, čo je garantované.

„Máme sa stále pýtať, hľadať pravdu demokratickými spôsobmi. Páčili sa mi jeho slová, že treba pripomínať, že Európa nie je iba idea, ale že sú za tým konkrétne príbehy ako Erasmus,“ povedala po diskusii.

Navždy si zapamätá slovenské protesty

Ešte pred návštevou Slovenska dal Macron rozhovor pre denník SME a ďalšie tri stredoeurópske médiá. Francúzsky prezident v ňom povedal, že vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej bola veľkým šokom. „Otriasla Slovenskom, Francúzskom, ale i celou Európou. Hrozby a útoky na médiá či vraždy novinárov sú priamym zásahom do samotných základov našich demokracií,“ povedal.

Zároveň dodal, že reakciu Slovákov – demonštrácie v uliciach slovenských miest – si „navždy zapamätá“.

„Občania ukázali, do akej miery im záleží na slobode prejavu a tlače. Ich zhromaždenia na Námestí SNP sa hemžili európskymi zástavami,“ povedal pre SME.

To je v kontraste s tým, ako sa o protestoch stále vyjadruje aj vtedajší slovenský premiér a súčasný predseda Smeru Robert Fico. Ten ešte začiatkom októbra povedal, že ľudia v uliciach „boli zneužití s cieľom zmeniť mocenské pomery na Slovensku a zosadiť vládu“.

„Po skončení vyšetrovania (vraždy, pozn. red.) sa Slovensko bude musieť vrátiť k udalostiam po vražde a k tomu, akú úlohu v nich zohrali prezident Andrej Kiska, opozícia, médiá a mimovládne organizácie financované zo zahraničia,“ povedal Fico.