Nová štúdia: Necvičiť je horšie ako fajčenie, cukrovka či choroby srdca

Vedci z clevelandskej kliniky zistili, že dostatočná fyzická aktivita je kľúčovým faktorom dlhovekosti, predovšetkým pokiaľ ide o ľudí po sedemdesiatke, respektíve tých so srdcovými problémami.

Ukázalo sa, že čo sa týka dožitia vysokého veku, je dostatočná fyzická aktivita, respektíve jej absencia dôležitejšia ako cukrovka či kardiovaskulárne choroby.

Štúdia vyšla tento mesiac v časopise JAMA Network Open. Zaradili do nej 122-tisíc pacientov a výskum prebiehal v rokoch 1991 až 2014.

Má byť považovaná za chorobu

„Byť fyzicky slabý na bežiacom páse alebo pri cvičení záťažového testu je z hľadiska mortality horšou prognózou, ako sú také závažné diagnózy ako hypertenzia, diabetes alebo aktívne fajčenie. Zatiaľ sme nikdy nevideli také výrazné a zároveň objektívne výsledky ako práve teraz,“ povedal pre CNN jeden z hlavných autorov tejto štúdie, kardiológ Wael Jaber. 

Lekár vyzval vedcov, aby laickej verejnosti prízvukovali, že fyzická kondícia je pre ich život mimoriadne dôležitá. To, že je človek fyzicky slabý, „by sa malo považovať takmer za chorobu, na ktorú existuje predpis – cvičenie,“ dodal Jaber.

Cvičenie malo rovnaký pozitívny efekt na všetky vekové skupiny a ľudí s rôznym sociálno-ekonomickým statusom. Beh na bežiacom páse mal na ženy blahodarnejší vplyv než na mužov.

Vyvrátený doterajší mýtus

„Či už máte 40 alebo 80 rokov, prínos bude pre vás rovnaký. Všetci vieme, že sedavý spôsob života alebo absencia fyzickej kondície prinášajú určité riziko. Som však prekvapený, že prekonávajú aj také silné rizikové faktory ako fajčenie, cukrovka, alebo dokonca ochorenie v konečnom štádiu. Ľudia, ktorí nemali dobré výsledky na bežiacom páse, majú takmer dvojnásobné riziko, že ich obličky pri dialýze zlyhajú,“ komentoval kardiológ Jaber.

Výsledky zároveň búrajú doteraz všeobecne uznávaný názor, že intenzívne športovanie môže v pokročilejších fázach života spôsobiť koronárne problémy.

Lekár Jordan Metzl zdôraznil, že ľudia by mali cvičiť aj v pokročilom veku, ak im to lekár výslovne nezakáže. „Neexistuje žiadna úroveň cvičenia alebo telesného kondícia, ktorá vás vystavuje riziku. Zo štúdie môžeme vidieť, že ľudia s najvyššou fyzickou kondíciou majú stále nižšiu úmrtnosť. V rámci tejto štúdie zaznamenali najlepšie výsledky práve najlepšie fyzicky zdatní ľudia,“ povedal pre CNN.

Vedci sa tiež pokúšali preskúmať riziká nadmerného cvičenia, ku ktorému patria rôzne ultramaratóny či extrémne športy. Žiadne ohrozenia však nenašli, práve naopak. Výskumníci prišli k záveru, že čím viac človek športuje, tým menšia je pravdepodobnosť jeho predčasného úmrtia.

Pohyb je pre človeka prirodzený

Na Metzla nadviazal aj ďalší kardiológ, Satjit Bhusri z newyorskej nemocnice Lenox Hill, ktorý označil predkladané výsledky za „pôsobivé“.

„Veľkosť, výsledky a budúci vplyv tejto štúdie na prevenciu chorôb srdca je obrovský. Naše telo máme stavané na chodenie, behanie, cvičenie a pohybovanie sa. Týmto spôsobom regenerujeme nové čerstvé bunky, zbavujeme sa toxínov a obnovujeme zlomené časti,“ povedal pre CBS news.

Je teraz na lekároch a odborníkoch v odbore zdravotníctva, aby povzbudzovali svojich pacientov, aby vykonávali aeróbne aktivity čo najčastejšie.

Podľa výskumníkov nie je nová štúdia dôkazom, že všetci máme behať maratóny, ale určite potvrdzuje, že ak chceme žiť dlhší a zdravší život, pravidelné športovanie je tým najlepším a najprirodzenejším receptom.

Dostupné z: doi:10.1001/jamanetworkopen.2018.3605