Denník N

Deťom nedávajte detské šampanské ani penu z piva, hovorí terapeutka alkoholikov

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Každý desiaty človek na Slovensku má problém s alkoholom, hovorí psychoterapeutka Jana Žemličková z bratislavského Sanatória AT.

Je víkendové pitie cestou k alkoholizmu? Aké sú symptómy začínajúcej závislosti? Psychoterapeutka Jana Žemličková hovorí, že prvý pohár, ktorý človek vypije už ako závislý, je nerozpoznateľný, jeho dosah však môže byť obrovský.

Je niekto z vašich blízkych závislý od alkoholu?

Štatisticky je závislý najmenej jeden v každej rodine. Ani našu táto skutočnosť neminula.

Snažili ste sa im pomôcť?

Paradoxne, rodinným príslušníkom sa pomáha najťažšie, aj keď v mnohom by mohla pomôcť dôvera. Snáď najhoršie by to bolo, ak by sa závislým stalo moje vlastné dieťa. Tam je každý rodič citovo tak zaangažovaný, že sa to musí obom vymknúť z rúk.

Ako hovoriť s blízkymi, ktorí majú tento problém?

Univerzálna rada neexistuje, lebo prostredie aj osobnosť sú vždy odlišné. Napriek tomu, že blízky človek má v komunikácii so závislým výhodu, len málo ju vie využiť. Ani dôvera, trpezlivosť a často ani zúfalstvo to nevedia zmeniť. Závislý človek, ktorý nie je rozhodnutý prestať piť, obranným mechanizmom odmieta prijať akúkoľvek radu a pomoc. Preto je niekedy pri rozhovoroch s blízkymi nutná aj profesionálna intervencia.

Úprimných rozhovorov môže byť v rodine nespočetne veľa, a aj tak to nemusí stačiť, aby s tým závislý začal niečo robiť. Alkoholizmus je choroba, ktorá postihuje systém odmeňovania v mozgu a chorý človek sa toho nutkavého pocitu nechce vzdať. A tak sa pitie postupom času človeku celkom vymkne z rúk a ku koncu začne piť len preto, že má abstinenčné príznaky a už nevie inak. Mozog diktuje a človek len otrocky plní príkazy.

Dá sa povedať, v akom momente už sa človek stáva závislým?

Ak by sa to dalo určiť, tak by neexistoval žiaden závislý človek. Nikto sa ním totiž nechce stať. Ak sa kohokoľvek spýtate, či náhodou nepije priveľa, odpovie vám: prosím ťa pekne, vieš, koľko pijú druhí? A práve takí sú najrizikovejší. Ide v podstate o ochranné správanie, ktorým si závislý chráni pitie a snaží sa svoje okolie presvedčiť, že to nie je také zlé. A pritom každý, kto sa dotkne pohára, si o sebe myslí, že jemu sa nič podobné nemôže stať. Preto prvý pohár, ktorý človek vypije už ako závislý, je nerozpoznateľný, jeho dosah však môže byť obrovský. Kompletne zmení vnútorné nastavenie človeka.

Takže najlepšie je nepiť vôbec?

Ochrana zdravia formou nepitia prakticky neexistuje. Taký človek je neprispôsobivý a je na neho vyvíjaný sociálny tlak, aby pil. Takže ak človek nie je rozhodnutý nepiť, tak jednoducho sociálne piť musí. Piť je normálne, slušné, dokonca v niektorých regiónoch je tlak na pitie taký silný, že odolávať mu je oveľa zložitejšie ako si vypiť. Alkoholom sa odmeňujeme, pripíjame si na zdravie, máme ho rodinne a spoločensky ritualizovaný takmer v každej situácii. Má svoju históriu, tradície, a pritom ide o jed, ktorý z nás robí takých ľudí, akými v skutočnosti nie sme. Pri ňom bude vždy platiť, že menej je vlastne viac.

Alkohol skutočne patrí k takmer každej oslave.

Dokonca si niekedy vytvoríme aj dôvod na oslavu, aby sme si mohli vypiť. Typickým príkladom je takzvané „prískočné“, teda vstupenka do nového pracovného kolektívu. Objavujeme stále nové a nové kombinácie miešaných nápojov, vylepšujeme si zážitky napríklad aj energetickými nápojmi, kávami a inými urýchľovačmi, chodíme na vybrané dovolenky, kde pijeme „to najlepšie“ v all inclusive. V Prahe dokonca pivom odmeňovali vodičov, ktorí vymenili auto za MHD.

Čo sa vlastne deje s naším telom, keď vypijeme alkohol?

Alkohol poskytuje štrnásť

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie