Newsfilter: Pellegrini v Prahe zhmotnil slovenský komplex z vlastných dejín a z Čechov

Podporte kampaň na 50 evakuačných sanitiek pre Ukrajinu od Nadácie otvorenej spoločnosti a Dárku pro Putina.

Správy vybral a komentoval Juraj Javorský

1. Storočnica Československa bola trochu oslava a trochu hanba

Nebyť toho, že návštevníci koncertu Pražského výběru v Prahe aplaudovali prezidentovi Andrejovi Kiskovi, keď tam nečakane prišiel, nemali by sme na Slovensku z oslavy storočnice Československa žiadny milý spoločný zážitok. Boli televízne debaty a dokumenty, kládli sa vence, ale celkový dojem nevyznel veľmi oslavne. Spôsob, akým si výročie pripomenula najvyššia slovenská politika, pôsobil priam otravne, akoby zámerne dávali najavo, že toto nie je náš sviatok.

Prečo 30. október. Iste, na Slovensku máme oslavu až v utorok, 30. októbra, ale už výber tohto termínu bolo tak trochu slovenské „naschvál“. Ako keby obaja z manželského páru oslavovali svoj vlastný dátum, v ktorom sa do toho druhého zaľúbili.

A keďže sme ešte aj na termíne oslavy museli dať dôraz na slovenskú časť Československa, budeme oslavovať výročie Martinskej deklarácie. Tá bola síce zásadná a sebaurčujúca, ale bez predchádzajúcich pražských udalostí by nestačila na to, aby sme teraz oslavovali storočnicu.

Budú vence, budú prejavy a máme celý týždeň prázdniny. To sú dve muchy jednou ranou: zase sme to tým Čechom ukázali, a pragmaticky sme vyriešili týždeň rozbitý dňom pracovného pokoja na Všetkých svätých. Ako inak, jednorazovo. O sto rokov si to môžeme zopakovať.

Čo bolo, bolo. Andrej Danko využil storočnicu na to, aby reprezentoval typickú slovenskú slamu na topánke. Veľkosť českého národa zmeral tým, že majú za premiéra Slováka. Zavŕšením pachute však bol prejav slovenského premiéra. Peter Pellegrini išiel do Prahy, do zrekonštruovaného Národného múzea, oslavovať sto rokov, čo majú Slováci vlastný štát, hoci aj s Čechmi, ale hovoril, akoby mu stál za chrbtom Ján Slota s tankom. „Pamätáme si svoju históriu, ale mali by sme sa venovať budúcnosti,“ bol premiérov hlavný odkaz.

Jeho slová, že „o tom, ako to bolo, prečo to bolo, nech sa rieši na historických konferenciách, nech sa tým už nezaťažujú naši občania,“ môžeme považovať za vrchol pokryteckého a hanebného prístupu celých generácií politikov, učiteľov a oportunistických historikov, ktorí napchali do učebníc toľko štúrovského národno-oslobodzovacieho boja, že skutočnou históriou sa už nikto nemusel zaťažovať. Pellegrini v Prahe zhmotnil slovenský komplex z vlastnej histórie a z Čechov.

Teraz máme ďalších sto rokov na to, aby sme si zopakovali dejepis a naučili sa voliť takých politikov, ktorí sa za vlastné dejiny nehanbia.

2. Rakúšania chcú odložiť zavedenie jednotného času

Nie sme sami, čo sa hádame, či bude lepší zimný alebo letný čas. Tým, že z Bruselu prišlo členským krajinám zadanie, aby do konca marca budúceho roka oznámili, aký čas si ponechajú, rozbehli sa debaty naprieč celou Európu. Zatiaľ z nich je však jasné len jedno: že ste sa možno tešili predčasne, keď ste si mysleli, že jesenné posúvanie hodiniek bolo predposledné v živote.

Nič nie je jasné, ani zrušenie striedania času. V prvom rade to nemá isté ani samotné zrušenie striedania časov. Návrh má formu európskej smernice, musí ho schváliť Európsky parlament a „kvalifikovaná väčšina EÚ“, čiže aspoň 16 z 28 štátov, ktoré majú dohromady aspoň 65 percent obyvateľov Únie.

To sa zatiaľ nestalo a nie je vylúčené, že sa to ani v dohľadnom čase nestane.

Napríklad Maďarsko, Grécko, Portugalsko alebo aj Veľká Británia, ktorá ešte stále je v EÚ, chcú ponechať súčasné status quo so striedaním časov.

Aj keď väčšina štátov je za jeden čas po celý rok, rozdiel ich preferencií medzi zimným a letným môže byť taký silný, že aspoň časť z nich ešte zváži, či nie je na zmenu priskoro.

Plus mínus jedna hodina. Krajiny, ktoré sú za zrušenie striedania časov, sa rozdeľujú do dvoch táborov. Okrem Slovenska (resp. slovenského ministerstva práce) sú za zimný čas napríklad aj Česko, Holandsko, Dánsko či Fínsko.

Letný uprednostňujú Poliaci, Nemci, Rakúšania.

Nikomu sa však nepáči predstava, že by sa časy lámali na jeho hraniciach, a preto všetky krajiny hovoria o potrebe dohody. No na príklade Slovenska vidíme, že to bude naozaj veľká hra: Chceme taký čas, aký Poliaci, Maďari, Česi a Rakúšania, lenže Poliaci a Česi chcú iný ako Rakúšania, a Maďari nechcú žiadny trvalý čas.

Takí Česi chcú tiež jednotu so svojimi susedmi, ale tí zo západu chcú niečo iné, ako tí z východu.

Európa sa už zvládla dohodnúť aj na väčších projektoch, ako je dohoda o jednotnom čase, ale nezdá sa, že sa práve teraz nachádza v takom konštruktívnom stave, aby to stihla v termíne.

Rakúsko, ktoré aktuálne predsedá EÚ, už navrhlo odložiť koniec striedania času na rok 2021.

3. Ústava zatiaľ prežila, teraz to má na vlásku Ústavný súd

Nápad, že akútny problém s Ústavným súdom sa vyrieši jednoduchým predĺžením mandátu súčasných sudcov, mal v prvom momente jasnú interpretáciu: že koalícia chce dostať na súd Roberta Fica. To je samozrejme možné, ale bez ohľadu na toto riziko je predĺženie mandátu jeden zo spôsobov, ako sa vyhnúť kolapsu kľúčovej ústavnej inštitúcie. Síce horší, ale pravdepodobný.

Kto chce byť sudcom? Druhý spôsob riešenia je, že parlament zvolí osemnásť kandidátov, z ktorých prezident vyberie deviatich a stihnú to do 16. februára, keď sa skončí mandát deviatim súčasným sudcom.

Problém je, že okrem Roberta Fica sa verejne nehovorí o žiadnych menách kandidátov, mlčí koalícia aj opozícia a ani z odbornej verejnosti sa zatiaľ nehrnú húfy kandidátov.

Scenár, že parlament jednoducho nebude schopný vybrať ani 18 kandidátov, je celkom reálny.

Ústavná diera. Viac ako reálne je, že parlament bude chcieť za každú cenu zabrániť kolapsu Ústavného súdu. Ten nastane o necelé štyri mesiace (17. februára 2019) v prípade, že na súde zostanú len štyria sudcovia z trinástich.

Ústava nepočíta s možnosťou, že by takto oklieštený súd mohol reálne rozhodovať. A nejde len o „bežnú agendu“, ale aj o otázky „života a smrti“, napríklad, keby na súd prišlo podanie v súvislosti s prezidentskými voľbami.

Kým sa začne improvizovať. Ústava nepočíta ani s možnosťou, že takáto situácia nastane, a preto bude treba improvizovať. A práve predĺženie mandátu bude improvizáciou, ktorá je prvá poruke.

Opoziční poslanci by preto už teraz mali zvažovať, ako sa zachovajú, keď bude kolaps súdu naozaj otázkou dní. Ešte lepšie by však spravili, keby už začali s hľadaním dobrých kandidátov.

Jednou vetou:

4. Kuciakovi vrahovia zrejme kúpili zbraň v Maďarsku, píše portál hvg.hu s odvolaním sa na európsky policajný dokument.

5. Tesco v utorok zavrie všetky obchody. Ostatné reťazce budú počas jednorazového sviatku predávať, môžu však zatvoriť vybrané predajne či skrátiť otváraciu dobu.

6. Iniciatíva Kultúrny reparát v spolupráci s iniciatívou Za slušné Slovensko a ďalšími pripravili mobilizačné video, ktoré vyzýva občanov, aby prišli a volili v komunálnych voľbách.

7. Budúci pondelok sa bude prípadom využívania falošných diskutérov zaoberať Valné zhromaždenie Asociácie public relations SR.

8. Predsedníčka Súdnej rady Lenka Praženková preskúma vyjadrenia sudcu Miroslava Radačovského a zváži návrh na disciplinárne konanie.

9. Slovensko plánuje dočasne prijať ďalších 250 utečencov. Zostať by u nás mali najdlhšie pol roka, než ich umiestnia v cieľovej krajine.

10. Angela Merkelová po 18 rokoch skončí na poste predsedníčky CDU, kancelárkou však zostáva.

Zaujímavé texty:

Najskôr som odmietal stať sa ministrom vnútra pre konflikt s najvyšším vedením strany, ktorá ma nominovala. Ten konflikt bol neodvrátiteľný a bolo iba otázkou krátkeho času, kedy nastane. O smerovaní a fungovaní ministerstva boli v Smere konkrétne a pomerne jasné predstavy, a tie boli iné ako moje.

Tomáš Drucker o jeho ministrovaní. (dennikn.sk)

A nie je to v skutočnosti tak, že sme rovnako neeurópski ako Maďarsko a Poľsko, iba na rozdiel od nich nemáme schopnosť protieurópskych mýtov a ani odvahu o nich pred svetom hovoriť? Nie je teda naša európskosť len prázdno, držané pohromade eurofondmi?

Štefan Hríb o našom európanstve. (tyzden.sk)

Aká to úľava oddýchnuť si od neduhov slobody na výročie založenia prvej stredoeurópskej demokracie, všakže?

Zuzana Kepplová o Ficovej ceste na Kubu. (sme.sk)

FB status:

ROZPOČTOVÝ SEMAFOR

Aj takýto obrázok môžete vidieť, ak budete každý mesiac sledovať rozpočtový semafor KRRZ: https://bit.ly/2RkdJ3W

A čo hovorí ?

Aj keď vláda priebežne ide v súlade s naplánovaným deficitom, viac príjmov používa na vyššie výdavky….alebo aj….z vyššieho výberu daní sanuje riziká, ktoré Rada pre rozpočtovú zodpovednosť už v čase schvaľovania rozpočtu identifikovala.

Citát:

Boris Kollár, predseda opozičnej strany Sme rodina, o tom, že chcel minulý týždeň podporiť návrh Smeru na voľbu ústavných sudcov, ktorý by obišiel prezidenta

Odkaz Martina M. Šimečku: