Populácie živočíchov klesajú, strácame lesy. Ochranári v novej správe varujú, že planétu ženieme na hranicu jej možností

Planétu ženieme na hranicu jej možností natoľko, že tým ohrozujeme aj vlastnú existenciu. Tvrdí to Správa o stave planéty, ktorú vydal Svetový fond na ochranu prírody (WWF).

„Ochrana prírody nie je len o ochrane tigrov, pánd či veľrýb. Náš každodenný život závisí od zdravia planéty. Na planéte s narušenou klímou, so zničenou krajinou, s prázdnymi oceánmi, riekami a lesmi ľudí nečaká budúcnosť naplnená šťastím, zdravím a prosperitou,“ hovorí Marco Lambertini, riaditeľ Svetového fondu na ochranu prírody.

Organizácia sa zaoberá ochranou prírody a uvedenú správu vydáva každé dva roky.

Klesajú populácie živočíchov

Píše sa v nej, že za ostatných 50 rokov sa populácie rýb, vtákov, obojživelníkov, plazov a cicavcov znížili v globálnom meradle v priemere až o 60 percent.

Na pochopenie toho, čo má správa na mysli pod „úbytkom 60 percent v priemere“, si predstavte tento ilustračný príklad s tromi populáciami 5-tisíc orangutanov, 500 tigrov a 50 slonov.

Ďalej si predstavte, že za 50 rokov klesli uvedené populácie na 4500 orangutanov, 100 tigrov a 5 slonov. To znamená, že došlo k poklesu o 10, 80 a 90 percent, čo je v priemere 60 percent.

S týmto údajom pracuje aj správa Svetového fondu na ochranu prírody.

Počet jedincov troch spomínaných populácií klesol z 5550 kusov na 4605, čo je pokles o 17 percent. Tento údaj nemá správa na mysli.

V reporte WWF sa tiež píše, že medzi najviac ohrozené živočíchy patria druhy z tropických oblastí Južnej a Strednej Ameriky, ktorých populácie klesli za ostatné polstoročie v priemere o 89 percent.

Populácie sladkovodných druhov živočíchov klesli v rovnakom období v priemere o 83 percent.

Správa upozorňuje aj na to, že medzi rokmi 1990 až 2015 sa vo svete vyrúbalo 129 miliónov hektárov lesa.

Palmový olej

Na značnej časti odlesnených plôch sa budujú plantáže a pestujú plodiny ako palma olejná (na výrobu palmového oleja), sója alebo cukrová trstina.

„Palma olejná na palmový olej sa pestuje napríklad v Malajzii či Thajsku. Keď som prilietal do Kuala Lumpur, pod sebou som videl iba plantáže palmy olejnej,“ hovorí pre Denník N zoológ Daniel Jablonski. 

Odborník pôsobí na Katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK a zaoberá sa aj biodiverzitou (rozmanitosťou života na Zemi).

Podľa zoológa sa v roku 1985 pestovali palmy olejné na ploche 1500 kilometrov štvorcových. „No dnes je to 100-násobok. Najväčšími importérmi palmového oleja z Malajzie sú Spojené štáty a Európska únia,“ dodáva.

Jablonski je presvedčený, že jedinou výhodou palmového oleja je nízka cena. „Preto sa tak využíva,“ hovorí a dodáva: „No ľudia by sa nad sebou mali zamyslieť. Palmový olej je nielen zdraviu škodlivý, ničí sa kvôli nemu aj životné prostredie. Preto si myslím, že by sme nemali kupovať produkty s obsahom palmového oleja.“

Vylovili sme miliardy ton rýb

Biodiverzita klesá nielen na súši, ale aj v oceánoch a sladkých vodách. Správa WWF uvádza, že od roku 1950 sme vylovili takmer 6 miliárd ton rýb a bezstavovcov (mušle, kôrovce a iné).

Podľa Andrea Morella, prezidenta talianskej pobočky organizácie Sea Shepherd (Morskí pastieri), ktorá sa zaoberá ochranou morí a oceánov, tvorí nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov (z angl. illegal, unreported and unregulated fishing) od 15 do 40 percent z globálneho úlovku rýb.

„Čierny trh s rybami je menší ako nelegálny trh s drogami, ale je väčší ako nelegálny trh so zbraňami. Len kvôli polievke zo žraločích plutiev a z dôvodu náhodných úlovkov, keď sa lovia iné ryby, no náhodou sa ulovia aj žraloky (z angl. bycatch, pozn. red.), zomrie každý rok 70 miliónov žralokov,“ povedal tento rok v rozhovore pre Denník N Morello.

Namiesto rýb pribúdajú v oceánoch a moriach plasty. Odhaduje sa, že len od roku 2010 sme do nich vyhodili 4,8 až 12,7 milióna ton plastového odpadu.

https://twitter.com/HakimAbdi/status/997797587926298624

Sladkovodné ryby

Správa Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) tiež uvádza, že zo stavovcov hrozí najväčšie riziko vyhynutia sladkovodným rybám.

Ohrozuje ich znečistenie, nadmerná spotreba vody (najmä v poľnohospodárstve), budovanie priehrad, regulácia riek, ale aj klimatická zmena.

Podľa správy WWF dnes vo svete stojí až 50-tisíc veľkých priehrad a ďalšie tisícky sa plánujú stavať. Na druhej strane, v USA a v západnej Európe zbúrali v ostatnom období asi 1500 priehrad.

Menej konzumu, nevyhadzovať potraviny

Podľa Svetového fondu na ochranu prírody je za vyhynutie 75 percent všetkých rastlín, obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov, o ktoré sme prišli od roku 1500, zodpovedné najmä intenzívne poľnohospodárstvo a nadmerné využívanie prírodných zdrojov.

Zoológ Jablonski z UK hovorí, že zásadnou prekážkou súčasnej biodiverzity a života na Zemi je obrovský nárast svetovej populácie v kombinácii „s nekonečnou chamtivosťou človeka“.

Za jedno z možných riešení problému devastácie prírody považuje vedomú skromnosť, „nebyť taký konzumný a nechcieť všetko – dve autá, tri dovolenky lietadlom a na tanieri exotické jedlo z druhého konca planéty. Začať môžeme tým, že budeme viac konzumovať potraviny od lokálnych dodávateľov a obmedzíme plytvanie jedlom a produkciu odpadu“.

Český spevák, fotograf a prírodovedec Dan Bárta sa v rozhovore pre Denník N nedávno zveril, že sa usiluje žiť podľa uvedených zásad: „Niektoré typy služieb a luxusu si vedome nedoprajem. V rámci svojich možností sa snažím žiť skromnejšie. Triedim. Ten kúsok zeme, ktorý vlastním, manažujem v prospech bioty. Potraviny sa snažím nevyhadzovať. To, čo nespracujem, priveziem mame, ktorá tým nakŕmi dobytok a sliepky.“

Hlucháň hôrny na prahu vyhynutia

Čo sa týka Slovenska, Svetový fond na ochranu prírody spomína, že je u nás ohrozených až 70 percent druhov rýb, všetky druhy obojživelníkov, takmer 92 percent druhov plazov, 46 percent hniezdiacich druhov vtákov a 69 percent druhov cicavcov.

Napriek tomu momentálne prebieha iba šesť programov na záchranu ohrozených druhov, medzi nimi hlucháňa hôrneho.

Ako nedávno informoval reportér Denníka N Daniel Vražda, podľa odhadov bolo na Slovensku v roku 1972 skoro 3700 jedincov hlucháňa, v roku 2000 niečo okolo 1600 a v roku 2014 asi 1200.

V súčasnosti sa odhaduje, že na Slovensku žije okolo 660 až 880 hlucháňov.

„Hlucháň hôrny bol kedysi symbolom našich hôr, dnes mu hrozí vyhynutie. Za posledné štyri desaťročia poklesla populácia o približne 70 percent. A hlavnou príčinou je ťažba dreva. V pôvodných starých lesoch ponechaných bez zásahu nachádza hlucháň potravu a prirodzenú ochranu, ktorú mu hospodárske lesy nevedia poskytnúť,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka slovenskej pobočky Svetového fondu na ochranu prírody.

Lesy a vodné toky

Problémom Slovenska je aj rozsah ťažby v lesoch. Ročne sa u nás vyťaží asi 9,5 milióna metrov kubických dreva, pričom za posledné dve desaťročia sa tento objem zdvojnásobil.

Rybám a obojživelníkom komplikuje život znečistenie vôd, regulácia riek a budovanie vodných elektrární či iných bariér.

Na Slovensku nie je v dobrom stave takmer polovica vodných tokov, v Európe je to 60 percent.

Keď sme sa minulý rok pýtali ekológa z UK Tomáša Derku, ktorý environmentálny problém považuje na Slovensku za najväčší, odpovedal: „V kultúrnej krajine je to strata rozmanitosti, tej pestrej mozaiky, ktorá robí krajinu odolnou a zároveň útulnou. Lesy sme zmenili na plantáže na drevo, polia sú monokultúrne púšte vystriekané pesticídmi, rieky sme premenili na napriamené kanály, ktorých hlavnou úlohou je rýchlo odviesť vodu a pri tom ešte vyrobiť elektrickú energiu.“

Ľudia, pohroma pre cicavce

Správa Svetového fondu na ochranu prírody vyšla v rovnaký mesiac ako štúdia vedcov z Aarhuskej univerzity, ktorý v časopise PNAS upozorňujú, že cicavcom potrvá 5 až 7 miliónov rokov, kým sa dostanú na úroveň biodiverzity pred nástupom moderného človeka pred zhruba 100-tisíc rokmi.

Podľa autorov novej štúdie je vysoké riziko, že v nasledujúcich 50 rokoch prídeme o niektoré kriticky ohrozené druhy, ako je nosorožec ostronosý. „Ázijské slony majú menšiu než 33-percentnú šancu, že prežijú toto storočie,“ píše sa v správe univerzity.

Vedci v novej štúdii uvádzajú, že od vrchného pleistocénu (126-tisíc až 11 700 rokov) dodnes ľudia vyhubili viac ako 300 druhov cicavcov a s nimi aj 2,5 miliardy rokov evolučnej histórie.

Podľa údajov z roku 2008 je 5500 druhov cicavcov ohrozených. Vyhubeniu čelí skoro 25 percent suchozemských cicavcov.

Dostupné z: https://doi.org/10.1073/pnas.1804906115