Denník N

Prečo by Kiska nemal podpísať Dankovu novelu o politických stranách

Opravené 31. 10. o 11.30: – Dankova novela môže viesť k absurdným situáciám.

Autor je predsedom Občianskej konzervatívnej strany (OKS) a poslancom NR SR

Dankova novela zákona o politických stranách je logicky absurdná, ústavne sporná a prakticky problematická. Prezident Kiska by ju v tejto podobe nemal podpísať.

Parlament pred dvoma týždňami schválil Dankovu novelu zákona o politických stranách, ktorou sa stanovili minimálne počty členov politickej strany alebo jej najvyššieho orgánu ako podmienka jej kandidatúry v parlamentných voľbách. Pôvod tejto myšlienky je v snahe predsedu SNS a Národnej rady Andreja Danka ukázať celému svetu a hlavne Igorovi Matovičovi, že tu predsa nemôžu fungovať strany, ktoré majú len štyroch členov. JUDr. Danko má skrátka cit zamerať sa na to podstatné – či už sú to horalky v rokovacej sále, alebo počet členov Matovičovho hnutia.

Pôvodne sa uvažovalo, že podmienkou kandidatúry politickej strany v parlamentných voľbách bude, že strana má aspoň 500 členov. Nakoniec je to menej a podmienku minimálneho počtu členov možno splniť viacerými spôsobmi. Buď kandidujúca strana dokáže, že má aspoň dvojnásobok členov, ako je počet kandidátov na kandidátnej listine, alebo dokáže, že jej najvyšší orgán má najmenej päťnásobok počtu členov jej výkonného orgánu. Prečo práve takto? Spýtajte sa Danka.

A. Logická absurdnosť

A práve v tom je problém. Môže to totiž viesť k úplne absurdným situáciám a dokonca k ústavnej nerovnosti v rámci súťaže politických síl. Spomeňme aspoň tri z nich.

1. Strana s 28 členmi áno, strana s 280 členmi nie

Môže sa stať, že strana, ktorá má 28 členov, bude môcť kandidovať, a strana, ktorá má 280 členov, nebude môcť. Obe strany sa rozhodnú, že vyhovejú Dankovým podmienkam prostredníctvom potvrdenia toho, že majú dvojnásobný počet členov ako počet kandidátov. Strana môže v parlamentných voľbách postaviť najviac 150 kandidátov. Ale môže aj menej. Strana A postaví kandidátnu listinu so 14 kandidátmi, dodá zoznam 28 členov strany a bude môcť kandidovať. Strana B postaví kandidátnu listinu so 150 kandidátmi, dodá zoznam 280 členov strany, ale kandidovať nebude môcť, lebo 280 členov nie je dvojnásobok 150 kandidátov. Strana A s 28 členmi bude môcť kandidovať, strana B s 280 členmi nie.

2. Najvyšší orgán so 45 členmi áno, so 120 členmi nie

Môže sa stať, že strana, ktorej najvyšší orgán má 45 členov, bude môcť kandidovať, a strana, ktorej najvyšší orgán má 120 členov, nebude môcť. Obe strany sa rozhodnú, že vyhovejú druhej z Dankových podmienok, pri ktorej sa minimálny počet neodvodzuje z pomeru počtu členov strany a počtu kandidátov, ale z pomeru počtu členov najvyššieho orgánu a počtu členov výkonného orgánu. Danko sa totiž rozhodol stranám určovať aj minimálne počty členov straníckych orgánov. Najvyšší orgán (napríklad snem alebo kongres) musí mať najmenej 27 členov, výkonný orgán (napríklad predsedníctvo alebo výkonný výbor) najmenej 9 členov.

Podmienku účasti vo voľbách strana splní aj vtedy, ak priloží zoznam členov najvyššieho orgánu v počte najmenej päťnásobku členov výkonného orgánu. Lenže nie minimálneho počtu členov výkonného orgánu v zmysle zákona, ale reálneho počtu členov výkonného orgánu podľa stanov strany. Strana A má 9-členné predsedníctvo, priloží zoznam 45 členov kongresu a bude môcť kandidovať. Strana B má 25-členné predsedníctvo, priloží zoznam 120 členov kongresu, ale kandidovať nebude môcť, lebo 120 členov najvyššieho orgánu v jej prípade nie je päťnásobok 25 členov výkonného orgánu. Strana A so 45 členmi najvyššieho orgánu bude môcť kandidovať, strana B so 120 členmi najvyššieho orgánu nie.

3. Strana so 45 členmi plná kandidátka, strana so 100 členmi ani polovičná

Môže sa stať, že strana so 45 členmi bude môcť postaviť 150 kandidátov, ale strana so 100 členmi ani polovičný počet.

Strana A má 45 členov a v zmysle stanov 9-členné predsedníctvo a všetci členovia strany sú delegátmi kongresu, spĺňa teda podmienku, že jej najvyšší orgán má najmenej päťnásobok počtu členov výkonného orgánu. Môže teda kandidovať a postaviť 150 kandidátov.

Strana B má 100 členov, v zmysle stanov má 11-členné predsedníctvo a pravidlo, že delegáti kongresu sú volení kľúčom jeden delegát na dvoch členov strany. Najvyšší orgán strany má 50 členov, čo nie je päťnásobok počtu členov výkonného orgánu (55). Musí teda dokázať, že má dvojnásobný počet členov, ako postavila kandidátov. Strana B môže postaviť najviac 50 kandidátov. Keby strana B chcela postaviť plnú kandidátku ako strana A, nemôže (nemá 300, ale len 100 členov). Strana B má síce viac ako dvojnásobný počet členov (100) ako strana A (45), ale strana A môže postaviť 150 kandidátov, kým strana B ani polovicu z toho (75), maximálne tretinu (50).

B. Ústavná spornosť

Aj dnes existuje podmienka pre účasť politickej strany v parlamentných voľbách. Strana musí zaplatiť volebnú kauciu 17-tisíc eur. Stranám, ktoré získajú aspoň dve percentá hlasov, sa kaucia vráti. Stranám, ktoré získajú menej ako dve percentá, kaucia prepadá. Aj kaucia obmedzuje účasť niektorých strán v parlamentných voľbách, lebo nie všetky strany majú k dispozícii 17-tisíc eur, od Dankových nových podmienok sa však podmienka zaplatenia kaucie líši tým, že je jasná a hlavne pre všetky strany rovnaká.

Zaplatíš kauciu 17-tisíc eur, môžeš sa zúčastniť volieb a postaviť 150 kandidátov. Nezaplatíš, nemôžeš. V Dankovom novom svete môže nastať situácia, že strana s menším počtom členov (strany alebo najvyššieho orgánu) bude môcť kandidovať, zatiaľ čo strana s väčším počtom členov nie, alebo že menšia strana bude môcť postaviť viac kandidátov ako väčšia. Okrem toho, že je to hlúpe a absurdné, takáto úprava je aj ústavne sporná, pretože „zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti“ (čl. 31 ústavy), a táto zákonná úprava volebného práva slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti nechráni, ale obmedzuje.

Ústava ďalej stanovuje, že „zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky“ (čl. 13 ods. 3) a že „pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel“ (čl. 13 ods. 4). V Dankových podmienkach pre účasť vo voľbách ide o možné nerovnaké obmedzenia vo vzťahu k rovnakým politickým subjektom zúčastňujúcim sa volebnej súťaže. A ako toto obmedzovanie volebného práva prihliada na jeho podstatu a zmysel, by azda nedokázal vysvetliť ani Andrej Danko.

Otázne je aj to, či takto definované podmienky napĺňajú ďalšiu požiadavku ústavy, že „občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám“ (čl. 30 ods. 4).

C. Praktické problémy

Okrem ústavnej spornosti môže Dankova novela viesť aj k vážnym praktickým problémom kandidujúcich politických strán.

Účasť politickej strany v parlamentných voľbách bude podmienená nielen priložením zoznamu členov (strany alebo jej najvyššieho orgánu) v predpísanom počte, ale aj tým, že tento zoznam bude obsahovať meno a priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum narodenia každého takéhoto člena a vlastnoručne podpísané vyhlásenie člena, že je členom (strany alebo orgánu), pričom pravosť podpisu musí byť notársky osvedčená. Dôvodom na odmietnutie kandidátnej listiny bude nielen nepriloženie zoznamu, ale aj jeho neúplnosť alebo chýbajúce vyhlásenie každého člena uvedeného v zozname. V dôsledku toho môžu nastať napríklad aj takéto situácie.

1. Chyba v zozname

Strana urobí chybu v zozname a omylom uvedie pri niektorom z členov nesprávne bydlisko alebo dátum narodenia. Zoznam bude teda obsahovať nepravdivé údaje, bude neúplný, čo bude dôvod na odmietnutie kandidátnej listiny. Či strana zaplatila kauciu v stanovenej výške a lehote, sa dá pomerne jednoznačne dokázať. Áno alebo nie. Ale či je zoznam úplný, bude posudzovať štátna komisia pre voľby. Je jasné ako?

2. Chýbajúce vyhlásenie

Strana stratí jedno vyhlásenie člena zo zoznamu a nedodá ho. Môže sa stať, že politická strana urobí pri podávaní kandidátnej listiny nejakú chybu. Napríklad zabudne priložiť vyhlásenie kandidáta o súhlase s kandidatúrou. Dôsledkom takejto chyby je, že štátna komisia vyčiarkne takéhoto kandidáta z kandidátnej listiny. Dôsledkom chyby, spočívajúcej v nedodaní jedného jediného vyhlásenia člena potvrdzujúceho, že je členom strany, môže byť odmietnutie registrácie celej kandidátnej listiny. Primerané?

3. Vnútrostranícky spor

No a pokojne sa môže stať, že politická strana síce bude spĺňať podmienku minimálneho počtu členov strany alebo jej najvyššieho orgánu, ale v strane bude existovať vnútorný konflikt a členovia opozičnej straníckej frakcie úmyselne odmietnu dodať požadované vyhlásenia. Vedenie strany nemá žiadny nástroj, ako prinútiť členov strany či nejakého orgánu, aby dodali notársky overené čestné vyhlásenia. Časť členov sa môže rozhodnúť uprednostniť vnútrostranícky spor a obštrukciou znemožniť strane kandidovať. Podľa dnešného právneho stavu môže vnútrostranícka menšina napríklad bojkotovať účasť na kandidátke, po Dankovej novele bude môcť zablokovať účasť celej strany vo voľbách, hoci demokraticky zvolená väčšina príslušných straníckych orgánov účasť strany vo voľbách odsúhlasí. Toto je to sľubované posilnenie demokratického charakteru politických strán?

4. – odstránené 31. 10. o 11.30

D. Osem ďalších nedostatkov a nejasností

Novela zákona o politických stranách je rozsiahla a obsahuje aj ustanovenia, ktoré technicky vylepšujú doterajší stav a reagujú na problémy z aplikačnej praxe či ustanovenia na zvýšenie transparentnosti financovania politických strán alebo účinnejší postih extrémizmu. Avšak okrem vyššie spomínaného zásadného nedostatku s logicky absurdným, ústavne sporným a prakticky problematickým podmieňovaním účasti politických strán v parlamentných voľbách počtom členov, má Dankova novela aj viacero ďalších problémov, nedostatkov a nejasností. Tu je neúplný výpočet aspoň niektorých z nich:

1. Nejasné koalície

V prípade volebných koalícií musí podmienku minimálneho počtu členov preukazovať každá z koaličných strán. Kým v prípade volebnej kaucie platí kauciu 17-tisíc eur kandidujúci subjekt bez ohľadu na to, či je to jedna politická strana alebo koalícia desiatich strán, pri podmienke minimálneho počtu členov musí požadovaný zoznam priložiť „každá politická strana tvoriaca koalíciu“. Pritom nie je úplne jasné, či pri metóde dvojnásobného počtu členov strany v porovnaní s počtom kandidátov sa táto podmienka pri koaličnej politickej strane vzťahuje na všetkých kandidátov na kandidátnej listine (napr. 2 x 150), alebo len na kandidátov, ktorých na kandidátnu listinu navrhla táto politická strana (napr. 2 x 10). Hoci zdravý rozum by napovedal prikloniť sa k druhej možnosti, doslovný gramatický výklad textu zákona hovorí v prospech toho prvého, menej logického.

2. Aj Európsky parlament

Všetky vyššie spomínané problémy sa týkajú nielen volieb do NR SR, ale aj volieb do Európskeho parlamentu. Rozdiel pri posudzovaní absurdít je len v odlišnom počte kandidátov, ktorých možno uviesť na kandidátnej listine pri voľbách do Európskeho parlamentu, ich podstata a problémy s nimi spojené sú však rovnaké.

3. Príliš malé strany

Dankova novela určuje minimálne počty členov straníckych orgánov. Rozhodcovský a revízny orgán musia mať najmenej troch členov, výkonný orgán najmenej deväť a najvyšší najmenej 27. Čo sa stane so stranami, ktoré majú menej ako 27 členov? Môžu mať v stanovách určené, že členom najvyššieho orgánu je každý člen strany, ale zákonnú podmienku minimálne 27 členov strany aj tak nesplnia.

Prechodnými ustanoveniami je stanovené, dokedy musia strany zosúladiť svoje stanovy s novou zákonnou úpravou a čo sa stane, ak to neurobia. Ale nie je jasné, čo bude so stranou, ktorá fyzicky nemôže splniť zákonnú podmienku 27 členov najvyššieho orgánu, lebo má menej ako 27 členov. Predkladatelia návrhu novely argumentovali, že ustanoveniami o minimálnych počtoch členov nechcú zasiahnuť do práva združovať sa v politických stranách, iba podmieniť právo strán kandidovať v parlamentných voľbách. Vo vzťahu k stranám s menej ako 27 členmi však Dankova novela ohrozuje ich samotnú existenciu a zasahuje aj do združovacieho práva ich členov.

4. Vladimír Sloboda a SaS

Dankova novela stanovuje, že „názov strany alebo jej skratka nesmie obsahovať meno alebo priezvisko osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo členom prípravného výboru strany“. Môj kolega z poslaneckého klubu SaS Vladimír Sloboda počas rozpravy upozornil na to, že v tom prípade by sa on nemohol stať predsedom alebo členom štatutárneho orgánu strany, ktorej je členom. Poslanci SNS síce reagovali, že to by nebol problém, ale je evidentné, že v takom prípade by názov strany Sloboda a Solidarita obsahoval jeho priezvisko Sloboda, čo zákon zakazuje. A zákon predsa nemôže platiť iba na Kotlebu a Kollára, a na Slobodu nie.

5. Strany s rovnakým názvom

Zákon stanovuje, že názov strany a jej skratka sa musia líšiť od názvu a skratky strany, ktorá už bola zaregistrovaná. Nemôže sa teda stať, že dve strany by mali rovnaký názov alebo skratku. Po Dankovej novele to už nebude platiť, pretože „názov strany alebo jej skratka, ktorá vznikne vypustením mena alebo priezviska štatutárneho orgánu strany alebo člena štatutárneho orgánu strany, alebo člena prípravného výboru strany, sa nemusí líšiť od názvu strany alebo jej skratky, ktorá už bola zaregistrovaná“. Čiže budú môcť existovať dve strany s rovnakým názvom alebo rovnakou skratkou.

6. Likvidácia krátko pred voľbami

Dankova novela stanovuje politickým stranám nové povinnosti, v dôsledku ktorých budú musieť politické strany upravovať svoje stanovy a najneskôr do 31. októbra 2019 podať ministerstvu návrh na zápis upravených stanov. Ak strana návrh nepodá, ministerstvo ju na to vyzve. Nepodanie návrhu alebo neodstránenie nedostatkov v ňom bude mať za následok vstup strany do likvidácie.

To samo osebe nie je problém. Aj nový zákon o politických stranách z roku 2005 ukladal politickým stranám nové povinnosti, ktorých nesplnenie mohlo viesť k likvidácii strany. Lehota na ich splnenie však bola stanovená rok pred predpokladaným termínom nasledujúcich parlamentných volieb. V dôsledku Dankovej novely sa niektoré politické strany môžu ocitnúť v likvidácii zhruba mesiac pred predpokladaným termínom podávania kandidátnych listín do parlamentných volieb, čo môže tiež predstavovať sporný zásah do súťaže politických síl.

7. Lehota na opravu výročnej správy

Zákon dnes ukladá politickým stranám povinnosť každoročne vyhotovovať a štátnej komisii do 30. apríla predkladať výročnú správu so zákonom stanovenými náležitosťami. Ak má výročná správa nedostatky, štátna komisia vyzve stranu na nápravu a tá má povinnosť nedostatky odstrániť v stanovenej lehote, najneskôr do 30. júna. Neodstránenie nedostatkov výročnej správy v dvoch po sebe nasledujúcich rokoch má za následok likvidáciu strany.

Dankova novela určuje, že stanovená lehota na odstránenie nedostatkov nesmie byť kratšia ako 15 pracovných dní. To síce chráni politické strany pred stanovením neprimerane krátkej lehoty na odstránenie nedostatkov, vypustenie ohraničenia „najneskôr do 30. júna“ však pre strany môže v praxi znamenať aj skrátenie lehoty na odstránenie nedostatkov. Problém to môže byť najmä pre menšie strany, ktoré nemajú profesionálny aparát, fungujú na báze dobrovoľníckej činnosti a môže sa im stať, že nestihnú ani prebrať poštu, alebo ak ju preberú, tak nestihnú v stanovenej lehote pre nedostatočné kapacity odstrániť nedostatky. A dôsledkom môže byť pokuta, či dokonca likvidácia strany.

8. Členstvo v strane pod kontrolou štátu

Dankova novela stanovuje politickým stranám nielen formu, v akej majú viesť evidenciu členov strany, ale aj povinnosť túto evidenciu na požiadanie predložiť štátnej komisii. A sprístupniť štátu informáciu o všetkých členoch politickej strany predstavuje vážny zásah do ústavného práva združovať sa v politických stranách.

Je nevyhnutné, aby ministerstvo vnútra evidovalo informácie o osobách, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu politickej strany. Je logické, že pri podávaní kandidátnej listiny musí politická strana poskytnúť údaje o kandidátoch. Je legitímne, ak štát požaduje od politických strán informácie o darcoch a osobách, ktoré sa podieľajú na ich financovaní. Ale neexistuje žiadny legitímny ani logický dôvod, pre ktorý by štát mal mať právo od politických strán požadovať zoznam všetkých ich členov.

Ľudia majú právo združovať sa v politických stranách bez toho, aby informáciou o ich členstve v politickej strane disponovali štátne orgány. Takáto informácia je potenciálne zneužiteľná zo strany vládnucich politických strán voči členom najmä opozičných politických strán. Ale aj keby zneužitá nebola, neexistuje dôvod, pre ktorý by to štát o svojich občanoch mal vedieť.

***

Z vyššie uvedeného vyplýva jediný možný záver. Dankova novela by sa v tejto podobe nemala stať súčasťou slovenského právneho poriadku. A je potrebné urobiť všetko preto, aby sa nestala. My sme ako opoziční poslanci v parlamente urobili, čo bolo v našich silách. Novelu sme kritizovali, navrhovali k nej pozmeňujúce návrhy a nakoniec hlasovali proti nej. Keďže Slovensko nemá dvojkomorový parlament, poistku proti zlým zákonom predstavuje v tejto chvíli už len prezidentovo veto.

Politici píšu

Teraz najčítanejšie