Vyhrážky a súdy, napadne starostom, keď počujú o Euro-Buildingu

V Radošovciach na Záhorí sa pred tromi rokmi rozhodli vynoviť si centrum obce. Dostali prisľub z eurofondov a tak vypísali súťaž, v ktorej vyhrala ponuka polovičnej ceny oproti pôvodnému polmiliónovému odhadu. Keď zistili, že sumu 260-tisíc eur bez DPH ponúkla firma Euro-Building, z projektu nakoniec radšej vycúvali.

„Prvá vec, ktorá sa nám nie celkom zdala, bola cena, ale tak to vtedy na stavebnom trhu chodilo,“ spomína starosta Radošoviec Vladimír Kočárik. „Druhá vec bola, akú mali povesť na okolí.“

Starosta vraví, že po Euro-Buildingu na Záhorí zostalo niekoľko stavieb, ktoré nedokončili, alebo s nimi mali obce problémy. „Majú strašné referencie,“ vysvetľuje.

„Vysúťažili nižšiu cenu, a zisk si potom naháňali tak, že hľadali navyše práce a žiadali od obcí ďalšie peniaze. Obce boli rukojemníkmi v tom, že keď nezaplatili navyše, oni im povedali, že im to nedostavajú a obce by tak museli vrátiť dotáciu z eurofondov.“

Súdne spory a trestné oznámenia zrejme nie sú pri kontakte s Euro-Buildingom nezvyčajné, starostu Radošoviec Kočárika napríklad vyšetrovala protikorupčná jednotka. „Keď sme odstúpili od zmluvy, podali na mňa trestné oznámenie za zlé narábanie s finančnými prostriedkami,“ hovorí. „Po skúsenostiach s Eurobuildingom môžem povedať, že radšej nebudem čerpať eurofondy vôbec, ako robiť s nimi.“

V Sirníku v Trebišovskom okrese mal Euro-Building revitalizovať verejné priestranstvá, no dostavali len polovicu. „Vysúťažili takú nízku cenu, že to nevedeli plniť. Keď niečo stojí desať eur, nezoženú to za päť, a potom nevedia stavbu dokončiť, keď nemajú materiál,“ hnevá sa miestny starosta Viktor Kalán.

Vyhrážky boli bežné

V Sirníku stavbu nakoniec dokončila iná firma, v Hornej Súči si na prístavbe základnej školy a oprave škôlky posledné úpravy museli spraviť svojpomocne. „Stavba sa začala realizovať, no začali chodiť s dodatkami, že sú tam navyše práce,“ vysvetľuje starosta Juraj Ondračka.

EuroBuilding-ziadost-o-odpoved

„Dali nám faktúry aj s prácami, ktoré neboli zrealizované, tie sme im vracali, a oni ich v obálke poslali naspäť. Nakoniec nás zažalovali dvomi žalobami, chceli od nás penále za to, že sme tieto faktúry neuhradili.“

Ondračka hovorí, že vyhrážky boli bežnou praxou, nakoniec však firma žaloby stiahla. No dojem zostal veľmi zlý. „Sú tu aj živnostníci z našej obce, ktorí priamo na tej stavbe robili a nemajú dodnes zaplatené. Po štyroch rokoch nás kontaktujú, či my sme Euro-buildingu zaplatili, lebo oni zaplatené nedostali.“

Predseda predstavenstva Euro-Buildingu Miloš Stopka sa povesťou svojej firmy v regiónoch nezaoberá. „Pokiaľ je verejné obstarávanie v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, naša spoločnosť nemá žiadne problémy s podpisovaním príslušných zmlúv,“ odpovedal.

„K vášmu vyjadreniu o povesti našej spoločnosti sa nebudeme vyjadrovať, ani nám neprináleží riešiť povesť vášho novozaloženého denníka u mnohých politikov, podnikateľov a občanov.“

Vymýšľali kvôli ním fígle

Povesť, ktorá firmu predchádza, však v minulosti niektorých starostov dokonca priviedla k fígľu, ako obísť klasické verejné obstarávanie. Stavebné tendre na nájomné bytové domy či opravy centier obcí vyhradili pre chránené dielne, čiže firmy, ktoré majú medzi svojimi zamestnancami aspoň polovicu zdravotne postihnutých.

Zákon to niekoľko rokov umožňoval, i keď priamo na stavbách v skutočnosti málokedy nejakí postihnutí miešali maltu. Aj tieto firmy si tak ako Euro-Building na práce najímali subdodávateľov, na ktorých kvóta na postihnutých už neplatila.

Denníku N ešte v marci niekoľko starostov priznalo, že k takýmto obstarávaniam ich viedla snaha vyšachovať z tendrov Euro-Building. Úrad pre verejné obstarávanie nakoniec stavebné tendre vyhradené pre chránené dielne zrušil, keďže boli na prvý pohľad diskriminačné.

Prečítajte si

Váhostav prebudil poškodených aj pri Euro-Buildingu, ide o stovky eurofondových zákaziek