Bývalý kňaz Lajcha nevidí problém vo svätení homosexuálov za kňazov

Michal Lajcha sa z vášnivého obhajcu povinného celibátu počas teologického štúdia zmenil na jeho kritika. Jeho kniha Tragédia celibátu – mŕtva manželka sa stala bestsellerom. Kňaza Lajchu oficiálne suspendovali za porušenie pracovnej disciplíny. On tvrdí, že to bolo za knihu a vyvesenie tabule kľakovskému farárovi Rudolfovi Kluchovi, ktorý porušil celibát a mal tri deti.

Pred vyše mesiacom ste boli ešte farárom v Kľaku, napísali ste knihu Tragédia celibátu – mŕtva manželka, odhalili ste pamätnú tabuľu katolíckemu farárovi Kluchovi, ktorý porušil celibát… Aký je teraz váš život?

Rozlietaný. Stále som ešte v nejakom tranze, pretože kniha je úspešná a nečakali sme taký záujem. Určite som nečakal, že bude tretia dotlač, ktorá sa práve predáva. Kniha bola v Martinuse istý čas druhým najpredávanejším bestsellerom. Stále riešim knihu, starám sa o distribúciu a veľa cestujem. Okrem toho odovzdávam faru v Kľaku, vybavujem si úrad práce, takže žijem všade a nikde.

Čakali ste, že kniha bude mať úspech?

Nečakal. Veril som v úspech, ale nečakal som, že to pôjde tak ľahko a že sa o ňu budú zaujímať aj vo svete.

Banskobystrický biskup vás suspendoval. Vyzerá to na mesiac s azda najrevolučnejšími zmenami vo vašom živote. Čo sa od knihy udialo?

Bolo toho viac. Začalo sa to napomenutím za tetovanie zverejnené na Facebooku. Bolo to vrcholne úzkoprsé a obmedzené. Zamýšľam sa, ako chce náš biskup osloviť mladú generáciu a pritiahnuť ich k Bohu a viere. Pre mňa to je normálne „pastoračné“ priblíženie sa mladému človeku alebo človeku z periférie Cirkvi. Ak má kňaz pastoráciu zameranú na bigotných alebo prvolavicových katolíkov, potom nečudo, že sú kostoly prázdne, niekde sa cítite ako na geriatrii.

Dôvod napomenutia poznáte?

Zacitovali nejaké kánony z cirkevného práva, že tetovanie nie je hodné života klerika, že sa má správať cudne, a nie extravagantne. Takýmto spôsobom práce bude mať cirkev v horizonte desiatok rokov prázdne priestory a v takýchto dedinkách, ako je Kľak, môžeme, preženiem to, dávať kostoly pomaly na Bazoš a ponúkať ich na prenájom za symbolické euro.

Predpokladám, že tetovanie nebolo ešte dôvod na suspendovanie.

Nebolo, ale tým sa to začalo. Neprekvapilo ma to. Bol som nad vecou, pretože sa to dalo čakať, ale ten prístup ma znechutil. Poznám kňaza, ktorý si aj zahúli s mládežou, aby ich pritiahol k niečomu hodnotnému. Tí páni málo rozumejú realite pastoračného života.

Pohoršilo ich tetovanie?

Napísali mi, že som pohoršil veriacich na celom Slovensku. Niektorých som možno pohoršil a iných, najmä mladých, som povzbudil. Ježiš Kristus tiež pohoršoval… Nedal som si vytetovať na chrbát hákový kríž ani satanistický symbol, ale mám na ňom žalm zo Svätého písma. Bolo to vyznanie viery. Katechizmus Katolíckej cirkvi sa nevyjadruje k tetovaniu, čiže je to záležitosť morálne indiferentná. Navyše hovorca Konferencie biskupov Slovenska sa tiež vyjadril v tomto duchu.

Takže čo bolo dôvodom na suspendovanie?

Kľúčová bola tabuľa farárovi Kluchovi a kniha. Aj spoluautor knihy Peter Baláž dostal pokarhanie a dekrét o suspenzii. Cirkev s nami začala takzvaný mimosúdny proces.

Čo si pod tým môžeme predstaviť?

Analogicky ako sa vyšetruje vražda Jána Kuciaka, aj cirkev má svoje vyšetrovanie a svoj súd. Pri mne a Petrovi zaviedli spis na cirkevnom súde a viedli trestný proces.

Ako vyzerá cirkevný trestný proces?

Kedysi by to robila inkvizícia. Neboli sme prítomní, o nás bez nás. Nemali sme možnosť vyjadriť sa ani sa obhájiť. Odsúdili ma dvaja asesori, ktorých mená ani nepoznám. Jediné, čo môžeme urobiť, je odvolať sa proti suspendovaniu.

Čo znamená pre kňaza suspendovanie?

Zákaz vykonávania akejkoľvek kňazskej činnosti, odobratie farnosti a rozviazanie pracovného pomeru s biskupstvom.

Je suspendovanie nejako časovo ohraničené?

To sa nešpecifikuje. Je to na lehotu neurčitú, kým sa nezačnem kajať. Bez pokánia nebudú ani uvažovať o mojom znovuprijatí.

Pokánie pred hierarchiou znamená čo?

Priznanie si viny, ale to nikdy nenastane. Nemám si čo priznať, mám čisté svedomie. Predpokladám, že pokánie v ich ponímaní je odvolanie knihy. Dvaja biskupi chceli od Petra Baláža, aby stiahol knihu z pultov a aby oľutoval a priznal, že to bol životný omyl.

Urobíte to?

Nie. Stojím si za každým slovom v tej knihe.

Vaše reakcie po suspendovaní nevyzerali na to, že by ste výrazne trpeli. V jednom z videí na YouTube ste sa rozlúčili s ľuďmi vetou: Don’t worry, be happy, enjoy your life. To nevyzeralo na smútok.

Máte pravdu, povedal som to. Bola to plánovaná akcia – prerozmýšľaná, prediskutovaná, pretrpená aj premodlená.

Plánovaná znamená čo?

Že viete, do čoho idete, počítate so všetkým a nie ste naivní.

Rozumiem tomu správne, že suspendovanie a všetko okolo toho bolo súčasťou promovania knihy? Inak povedané, vedeli ste, čo sa stane, a aj napriek tomu ste do toho išli?

Pre mňa je kňazstvo aj hľadaním pravdy, a keď ju nájdem, tak sa za ňu postavím.

Bolo súčasťou prerozmýšľaného, ako ste povedali, aj promo tejto knihy?

Nemali sme stratégiu ani žiadny mediálny plán. Chceli sme knihu spopularizovať, nikto nepíše knihu, aby zapadla prachom na polici. Chceli sme, aby sme dostali náklady aspoň na nulu, a ak Boh dá, aby bolo aj na preklad. Teraz prekladajú knihu do nemčiny a angličtiny, neskôr aj do taliančiny.

Čo robíte teraz? Ste nezamestnaný, pracujete?

Som nezamestnaný.

Máte nejaký plán do budúcnosti?

Najprv som si myslel, že budem robiť manuálne, lebo mám gymnázium a nepoužiteľnú vysokú školu – Teologickú fakultu UK.

Prečo nepoužiteľnú?

Suspendovaním mi padá aj kanonická misia vyučovať náboženstvo.

Takže čo budete robiť?

Nie je to ešte isté. Chcem pracovať s ľuďmi, možno budem novinár…

Myslíte to vážne?

Nebola v tom žiadna irónia. Možno by mi to išlo.

Dostali ste nejakú ponuku z médií?

Ponuku som nedostal, boli to skôr nejaké druhy komplimentov od novinárov.

To je dosť málo, ale vráťme sa k dôvodom suspendovania. Aké vám uviedli oficiálne?

Že som svojvoľne opustil faru a že som sa nedostavil na stretnutie s biskupom. Čistý nezmysel, ktorý neakceptuje ani tetuľka s pár triedami ľudovej, ktorá nerozozná možno Kanadu od Ameriky. Aj takýto človek cíti, že na dôvode suspendovania niečo nesedí.

Prečo ste nešli na stretnutie s biskupom?

Nevidel som v tom zmysel. Spoluautora knihy Petra Baláža suspendovali a ani jeden z týchto dôvodov sa ho netýkal. Nemá žiadne tetovanie, stráni sa médií, pretože chce byť kňazom…

Myslíte si, že hlavným dôvodom bola kniha o celibáte?

Samozrejme. Lepšie sa počúva, že som porušil pracovnú disciplínu, ako to, že som vydal knihu na tému, o ktorej sa normálne vo svete hovorí. Českí kňazi sú pohoršení, že čo sme to za rezerváciu…

Ktorí konkrétne?

Neviem, píšu mi na Facebooku, v živote som ich nevidel.

Hovorili ste, že kniha sa predáva. Aké množstvo si môžeme predstaviť?

Spolu takmer desaťtisíc. 7600 kusov populárnej verzie a vedeckej 2300.

Aké boli reakcie na knihu? Súvisí s tým to, že ste si zmenili číslo telefónu?

Zmenil som telefón najmä kvôli bývalým kolegom, súkromiu a relatívnemu pokoju. Nebola šanca zvládnuť všetky tie telefonáty a správy.

Prečo kvôli kolegom?

Pre moralizovanie. Poviem to prakticky: diecéza má 250 kňazov, číslo som mal na internete.

Čo vám hovorili a písali?

Rôzne. Moralizovali, napomínali ma. Vraj celibát nie je tragédia cirkvi, ale moja osobná. Pozitívnych reakcií bolo ako šafranu, že sa za mňa modlia a podobne. Prišli všelijaké nakladačky, ale trpezlivo som na ne odpovedal. Odpovedí som sa už nedočkal.

Kniha mala medzinárodný ohlas. Zachytil som správu renomovanej americkej agentúry Associated Press, ktorú zverejnil Washington Post, slovinská televízia, nemecké, české médiá.

Myslel som si, že vydám knihu a budem sa doprosovať. To, čo sa stalo, bolo prekvapujúce.

Médiá sú jedna vec, ale vám, ak si dobre pamätám, išlo najmä o medzinárodný ohlas odborníkov. Ten bol aký?

Nijaký. Slovenská cirkev hrá mŕtveho chrobáka. Zmohli sa na cenzurovanú diskusiu o celibáte v televízii Lux bez nás. Štyria kňazi celibátnici si tam prikyvkávali a tvrdili, že medzi sexuálnymi škandálmi, pedofíliou a celibátom nie je žiadna súvislosť…

Aj vy ste boli celibátnik.

Bol som, ale myslel som procelibátnych kňazov.

Keď sme hovorili spolu prvý raz, rozprávali ste o spojitosti celibátu a sexuálnych škandálov v cirkvi, zneužívaní… Myslíte si, že sú to naozaj spojité nádoby? Zneužívanie je aj mimo cirkvi.

Netvrdíme, že súvislosť je priama, ale je nepriama.

Nepriama znamená čo?

Oponenti hovoria, že deti zneužívajú aj v rodinách, tréneri, iné inštitúcie. No, ďakujem pekne, že katolícka cirkev nie je číslo jedna v zneužívaní detí. Toto je úspech? Už jeden prípad je strašný, nie tisíce. Rozdiel je v tom, že otec alebo tréner nekážu verejne morálku každý deň, tak ako kňazi.

Predpokladáte, že je väčšia pravdepodobnosť sexuálneho škandálu u sexuálne frustrovaného kňaza žijúceho v celibáte ako u iných mužov? Tak tomu môžeme rozumieť?

Presne tak, ale nechcem hádzať všetkých do jedného vreca. Verím tomu, že keby som zostal v celibáte do konca života, nezneužíval by som deti.

Veríte tomu, alebo ste o tom presvedčený?

Som o tom presvedčený, ale nebol som ešte tridsať alebo štyridsať rokov v celibáte.

To nie je otázka veku, ide o vnútorné nastavenie. Nepotrebujete mať šesťdesiat rokov na to, aby ste vedeli, že deti sa nezneužívajú.

Samozrejme. Myslel som to tak, že je rozdiel, či samota, frustrácia a nenaplnenosť trvajú desať alebo tridsať rokov. Dlho potláčaná sexualita môže viesť k deviantným sklonom. Obrazne povedané, aj tlaková nádoba potrebuje ventil, aby ju neroztrhlo.

V cirkvi by mali byť ventilom asi viera, Boh…

Áno, ale to funguje u tých, ktorí majú takzvanú charizmu celibátu.

Čo to znamená?

Majú špeciálny, od Boha daný nadprirodzený dar potláčať prirodzenosť a nespôsobuje im to frustráciu. Ale to sú výnimky.

Študovali ste v kňazskom seminári v Badíne. Teológ Miroslav Kocúr nedávno pre Denník N hovoril o tom, že si vypočul príbehy zneužívaných seminaristov. Zažili alebo počuli ste niečo podobné aj vy?

Bohužiaľ, a budem to riešiť. Počul som to, ale nie z prvej ruky.

Čo znamená, že to budete riešiť?

Vyhľadám obete…

Poznáte konkrétne?

Mám indície, nechcem byť teraz konkrétny.

Pýtali sme sa však na vaše zážitky zo seminára. Zažili ste niečo podobné, alebo vám niekto o zneužívaní hovoril?

Nie. Teraz po vydaní knihy sa mi ozývajú. Prišiel mi podpísaný list s príbehom chlapa, ktorý bol kňazom a ako malý chlapec bol zneužívaný. Viac o tom nenapísal.

Kým bol zneužívaný?

Kňazom.

Vyzerá to ako vaša misia po suspendovaní. Chcete zbierať takéto príbehy a venovať sa im?

Áno. Moja misia sa neskončila suspendovaním. Poznám chlapca, ktorý niekedy miništroval a potom sa dostal ku klerikovi, ktorý nebol čistý. Nemám o tom dôkazy, ale chcem toho chlapca vyhľadať. V tomto vidím svoju misiu.

Spomínali ste aj nepríjemnú osobnú skúsenosť z Rakúska. Čo sa vtedy stalo?

Tam podľa všetkého prekvitala homosexualita.

Podľa všetkého, alebo prekvitala? Boli ste tam, mali by ste to vedieť.

Mal som tam zlú skúsenosť, keď som mal dvadsať rokov.

Čo konkrétne znamená zlá skúsenosť?

Obťažoval ma tam jeden v sutane. Neviem, či vás niekedy obťažoval homosexuál, ale keby áno, tak by ste to spoznali. Otváral kúpeľňu, ťahal ma tam za ruku, bol tam aj fyzický kontakt, skúšal. Bola jedna hodina v noci a pýtal sa ma, čo ideme robiť. Povedal som mu, že idem spať, a on že: oder (alebo)…? Bola to moja prvá skúsenosť, bál som sa a bolo to veľmi nepríjemné. Ušiel som od neho.

Informovali ste o tom nadriadených? Aká bola ich reakcia?

Informoval som predstaveného, ale reakciu si nepamätám.

Sú seminaristi nejakým spôsobom trénovaní alebo pripravovaní v seminári na to, čo majú robiť, ak by sa im niečo podobné stalo?

Nie. Nepredpokladá sa to.

Ak sa o tom vie, malo by sa to aj predpokladať.

Hovorili sme o rakúskom seminári, ktorý potom zatvorili pre homosexualitu. Ja som študoval na Slovensku.

Údajne existuje smernica – Kódex pastoračného správania –, ktorá zakazuje stretávať sa kňazom s deťmi v rezidenčnej časti farskej budovy či v byte, navyše pri stretnutiach s deťmi do 15 rokov musia byť aspoň dvaja dospelí. Existuje?

Áno, dostali sme ju všetci kňazi. Hnevalo nás to. V takej farnosti, ako je Kľak, ste šťastní, prešťastní, že vám príde nejaký chlapec miništrovať. Smernica je to dobrá, nič proti nej nemám, ale v praxi si to v niektorých farnostiach neviem predstaviť. Možno sa ma to dotklo preto, že som poctivý človek, heterosexuál a nepotrebujem takýto kódex.

Nedodržiavali ste ho?

Absolútne nie.

Samotná smernica vyzerá ako verejné priznanie cirkvi, že o zneužívaní vie. Prečo by sa inak normálny kňaz nemohol stretnúť s deťmi alebo mladými ľuďmi osamote?

Táto smernica nie je z dielne slovenskej cirkvi. To prišlo, myslím, z Kongregácie pre klérus vo Vatikáne po škandáloch a zneužívaní.

Napriek tomu je to priznanie, že cirkev má problém.

Samozrejme, ale už sme sa posunuli aspoň v tom, že už nie je tendencia zametať to pod koberec. Cirkev sa uchyľovala ku katastrofálnej omerte, k mlčaniu. Biskup, ktorý kryje takéhoto kňaza tým, že ho preloží do inej farnosti, má možno väčšiu vinu ako ten úchylák.

Robili ste niečo ako kňaz pre to, aby ste pripravili deti alebo mladých ľudí na takéto situácie, aby vedeli, čo majú v nich robiť?

Priamo nie.

Prečo?

Prečo by som to robil? Mal som ich rád v tom najčistejšom slova zmysle…

Tie deti sa môžu o mesiac, o rok, zajtra presťahovať, odísť do inej školy a môžu sa stretnúť s úplne iným človekom, ako ste vy.

Usiloval som sa, aby mali dobrý vzťah s rodičmi. Nemyslím si, že by bolo správne upozorňovať ich na to, o čom hovoríte.

Prečo?

Poviem to na príklade s drogou. Budem vychovávať dieťa a učiť ho, že je tu aj takáto možnosť?

Presne tak. Vy sám neberiete drogy, napriek tomu budete učiť dieťa, ako by sa malo zachovať, keď sa stretne s drogou. Ako rodič by ste to urobili, či nie?

Ako rodič by som budoval taký vzťah, aby mi dieťa povedalo, keď sa s drogou stretne. Možno som naivný.

Kňaza viaže spovedné tajomstvo. Stalo sa vám, že ste sa o niečom podobnom, ako je zneužívanie, dozvedeli?

Pri spovedi nie, ale dozvedel som sa mimo spovede o prípade zneužívania, ktorý tiež chcem riešiť. Je to starý prípad, možno spred dvadsiatich rokov. Chcem obete nájsť a hovoriť s nimi.

Čo urobíte, keď sa dozviete, že to tak bolo?

Ak budú obete ochotné spolupracovať, urobím všetko pre to, aby kňaz skončil v base. Trochu to rozlišujem. Ak budem mať kolegu, ktorý je „zvláštne“ orientovaný a nebude obťažovať deti alebo mňa, tak to nebudem riešiť.

Môžeme tomu rozumieť tak, že…

… ešte doplním: ak by to bol nejaký kňaz, ktorý je zastrčený v tichosti nejakého kláštora a pokorne tam dožíva, možno by som sa nad ním zmiloval, ale nejaký rozdrapený vo vysokej funkcii, ktorý s krikom moralizuje, že sa až ľudia boja v kostole…

Prečo?

Vytáča ma, keď kňaz, ktorý údajne zneužíval deti – dúfam, že niektorí z tých približne desiatich chlapcov, ktorí boli vtedy miništranti, budú ochotní svedčiť –, keď takýto kňaz príde pred farníkov a bliaka na nich…

Aký je rozdiel medzi utiahnutým farárom a takým, ktorý bliaka? Na zneužívaní detí to nič nemení.

Nemení. Myslel som to tak, že v prvom rade si posvietim na toho, ktorý čistí žalúdky iným.

Cirkev sa bráni, že ide o kňazov jednotlivcov, ktorí zišli z cesty, nie systémový problém. Čo by ste im na to povedali?

Tých jednotlivcov je príliš veľa, aby sme to bagatelizovali. Cirkev sa definuje ako učiteľka morálky, cíti sa ako svedomie sveta a má pedofilných členov kléru, to je nonsens. Cirkev neraz sexualitu démonizuje aj tam, kde by nemusela. Páchne z toho platónsky negativizmus k telu či stoická averzia k vášni. Jedna problematická oblasť je monopolizácia celibátu, čiže nesvätenie ženatých, a druhá manželská sexuálna morálka. O tom tiež plánujem napísať knihu. Cirkev je známa tým, že sa pchá do manželských spální, rozpráva do toho, ako sa môžu milovať, ako sa nemôžu.

Ako sa nemôžu milovať?

Podľa náuky katolíckej cirkvi sú dva aspekty manželského aktu – plodivý a spájací. Znamená to, že nemôžete používať kondóm a súložiť prerušovane. Bez ohľadu na okolnosti, aj keď rodičia majú desať detí, je to ťažký hriech a manželia nemôžu ísť na sväté prijímanie. Cirkev rieši toto a má kňazov, ktorí zneužívajú deti.

Cirkev má problém aj s homosexualitou, hoci tá nie je trestným činom, na rozdiel od zneužívania detí. Aký je váš vzťah k homosexuálom?

Jednoznačný. Mám kamarátov homosexuálov, bývalých kolegov, s ktorými máme sporadické korektné vzťahy. Pokiaľ niekto neobťažuje mňa, nemám problém absolútne s nikým. Homosexuáli tiež chcú prísť do neba, aj prídu.

Ako rieši homosexualitu katolícka náuka o morálke? Niekde som čítal, že rozlišuje medzi sexuálnym zameraním a sexuálnou aktivitou. Rozumieme tomu správne, že kňaz môže byť homosexuálom, ale nemôže tak žiť?

Homosexuálna orientácia nie je hriech, až aktivita ním je, ale cirkev má usmernenie, že osoba s homosexuálnou orientáciou by nemala byť pripustená ku kňazskej vysviacke.

Hovorili ste, že homosexuál by nemohol byť vysvätený za kňaza. Čo v prípade, keby niekto pred vysviackou povedal v seminári: som homosexuál, ale bez sexuálnej aktivity?

Tak ho nevysvätia. Osobne nevidím problém v tom, keby homosexuál mohol byť kňazom. Veď máme celibát. Heterosexuál nemôže mať sex so ženou, tak homosexuál nemôže mať sex s mužom, lebo sme sľúbili celibát úplne rovnako. Prečo by homosexuál nemohol byť vysvätený?

Ako si môžeme vysvetliť, že pre katolícku cirkev, napríklad pri vysviacke, je problém nielen homosexualita, ale aj „podpora tzv. homosexuálnej kultúry“?

Keď sme sa stali kňazmi, odprisahali sme krédo, že budeme učiť v otázke viery a mravov v duchu katolíckej cirkvi.

Miluj blížneho svojho je tam tiež?

Áno, ale to nie je nejaké hejtovanie. Nikto netvrdí, že ich Boh nemiluje.

Ale sú nežiaduci?

Nie. Katolícka cirkev má problém skôr s tým, že by si adoptovali deti.

Homosexuáli nie sú pre vás problém, ale ak s niečím problém máte, tak je to genderizmus. Kdesi ste aj vy napísali, že je to zlo a zvrátenosť… Čo vám prekáža?

Áno, napísal som dávnejšie taký blog.

Je to zvláštne, lebo v mnohých momentoch prekračujete rámec vlastnej vierouky a v otázke genderizmu zastávate rigidný postoj. Prečo?

V otázke celibátu som liberálny, ale v otázke genderizmu…

Liberalizmus je postoj k slobode jednotlivca.

V niečom som konzervatívec, v niečom liberál. Konzervatívny som napríklad v otázke voľby pohlavia. Príroda dala muža a ženu. Voliť si pohlavie alebo meniť si ho, to je iné.

Ľudia si vyberajú, či sa chcú cítiť ako muž alebo žena? Myslíte si, že by niekto podstúpil tie náročné a nebezpečné operácie len tak?

Veď nech si robia, čo chcú.

Ale napísali ste, že je to zlo a zvrátenosť.

No, napísal. Citoval som asi Jána Figeľa, ktorý povedal, že genderizmus je väčšie zlo ako nacizmus a komunizmus a perspektívne napácha viac škody.

Myslíte si to aj vy?

Možno to konkrétne vyjadrenie bolo prisilné, neviem, či ho nebudem revidovať. Určite nebudem revidovať názor, že dieťa potrebuje na to, aby vyrástlo v osobnosť, mužský aj ženský princíp. Otec a mama sú to najlepšie pre dieťa.

Otec a mama sú nesporne ideálny model pre dieťa, ale čo s deťmi z neúplných rodín, alebo síce úplných, ale patologických, kde jeden z rodičov je napríklad alkoholik…? Aj vtedy sú otec a mama lepší ako napríklad mama a mama?

To nie, ale riešime princíp, a ten sedí.

Boli ste členom katolíckeho hnutia Nazaret, ktoré zrušil biskup Baláž. Jedným z dôvodov bolo aj to, že vykazovalo znaky sekty. S tým nemáte problém?

Samozrejme, že s tým mám problém. Bol to úplne zlý koncept Boha, obmedzovanie osobnej slobody, elitarizmus, kult osobnosti, rigorizmus, mravná kazuistika, Boh strachu a príkazu, nie Boh slobody a lásky, niečo strašné. Taktiež negativizácia tela, ľudskej lásky, sexuality, emócií, vášne. Prioritami boli vôľa a rozum.

Odišli ste odtiaľ?

Nemusel som odísť, vyhodili ma.

Na internete ste sa objavili aj ako podporovateľ alebo člen strany Magnificat Slovakia, ktorá otvorene podporovala Mariana Kotlebu. Ako vnímate Kotlebu?

Poradím sa s právničkou a možno podám trestné oznámenie, neviem, kde sa tam moje meno zobralo. Nie som podporovateľ Kotlebu, nikdy som ho nevolil. Marian Kotleba nie je kompatibilný s kresťanstvom. Kresťanstvu musia byť cudzie akékoľvek prejavy antisemitizmu, rasizmu, neznášanlivosti. Mám obrovské výhrady.

Od Magnificatu, ktorý patrí medzi šíriteľov konšpirácií, ste sa dištancovali, ale poskytli ste rozhovor konšpiračnému prokotlebovskému médiu Slobodný vysielač. Ako sa tomu dá rozumieť?

Povedal som si, že sa nebudem nikam pchať, ale žiadne ponuky nebudem ani odmietať. Máte skupinu ľudí, možno aj čitateľov mojej knihy, ktorí sú radi, že som išiel do Slobodného vysielača. Pre iných čitateľov zas vy ste liberálni, Nový Čas je bulvárny, Hlavné správy sú rusofili, toto sú prokotlebovskí konšpirátori a nakoniec by som nemohol ísť nikam.

Predsa len, necítite rozdiel medzi jednotlivými médiami?

Bohužiaľ, mám medzi blízkymi aj kotlebovcov, ktorí fičia na Slobodnom vysielači. Dostal som ponuku, tak som išiel. Kamaráti ma na Facebooku brutálne skritizovali, na druhej strane kamarát, volič SaS, ocenil ten rozhovor.

Myslíte si, že ste urobili dobre?

Neľutujem to. Ide mi o šírenie myšlienky svätenia ženatých mužov.

Michal Lajcha (1984)

Pochádza z Trenčianskej Teplej, je najstarší z piatich súrodencov. Vyštudoval gymnázium a neskôr teológiu v teologickom inštitúte v Badíne pri Banskej Bystrici. Keď ho v roku 2009 vysvätili za kňaza, mal 25 rokov. Celibát sľúbil rok predtým. Rok pôsobil v Detve, odtiaľ ho preložili do Partizánskeho, potom do Prievidze, rok bol kaplánom v Žarnovici a od roku 2015 donedávna bol správcom farnosti v Kľaku. Lajchu pred vyše mesiacom suspendovali.