Ameriku čakajú voľby, ktoré môžu zastaviť Trumpa. Ten stavil na strach z karavány migrantov

Už sú to dva roky, čo Američania šokovali svet a za prezidenta si zvolili excentrického miliardára z New Yorku Donalda Trumpa. Spolu s ním jeho Republikánska strana ovládla obe komory kongresu a má moc aj vo väčšine štátov.

Republikáni držia v rukách Spojené štáty ako naposledy v roku 1928 a aj vďaka tomu sa Trumpovi podarilo presadiť mnohé kontroverzné reformy.

To sa však čoskoro môže skončiť. Budúci týždeň čakajú Spojené štáty voľby do kongresu, známe ako „midterm elections“ (voľby v polovici volebného obdobia). A po nich by Trump mohol aspoň v jednej komore kongresu čeliť väčšine Demokratickej strany.

85-percentná šanca

Američania budú v utorok voliť všetkých 435 poslancov v snemovni reprezentantov a 35 zo 100 senátorov. Analytici na základe prieskumov odhadujú, hoci je to ďaleko od istoty, že demokrati vo voľbách získajú väčšinu v snemovni. Tým by v mnohých oblastiach zastavili agendu Donalda Trumpa.

Analytik Nate Silver dával v nedeľu demokratom 85-percentnú šancu, že získajú väčšinu v snemovni. V roku 2016 tento uznávaný štatistik na základe dát tvrdil, že Hillary Clintonová na 71 percent vyhrá voľby, čo sa však napokon nestalo.

Podobné víťazstvo demokratov v utorok očakávajú aj iní analytici. „Prezidentova strana takmer vždy počas ‚midterm elections‘ stráca kreslá v snemovni. A na základe Trumpovej popularity (medzi 40 a 45 %) by to znamenalo stratu 25 až 30 kresiel pre republikánov. Demokrati potrebujú na väčšinu získať 23 kresiel,“ hovorí pre Denník N Andrew Smith, politológ z Univerzity v New Hampshire.

Senát si asi udržia

Demokratmi ovládaná snemovňa by mohla zablokovať väčšinu zákonov, ktoré by chcel Trump a republikáni presadiť. Prezident by musel s nimi rokovať.

„Ak demokrati získajú snemovňu, pre Trumpa bude v najbližších dvoch rokoch takmer nemožné presadiť svoju agendu,“ hovorí Smith. To sa stáva celkom často. Napríklad demokratický prezident Barack Obama šesť zo svojich ôsmich rokov vládol s republikánskou väčšinou v snemovni.

Na druhej strane by si republikáni senát, kde majú v súčasnosti 51 zo 100 kresiel, mali vo voľbách ubrániť a svoj náskok zvýšiť. Hlavným dôvodom je volebná mapa.

Tento rok sa volí 35 senátorov, no v 26 prípadoch musia svoje kreslá obhajovať demokrati (často v štátoch, kde Trump v roku 2016 vyhral) a len v 9 prípadoch republikáni. Silver preto dáva demokratom len 15-percentnú šancu, že sa im podarí získať väčšinu v senáte.

Motivácia Trump

Volebná účasť počas týchto volieb býva väčšinou nižšia (36 percent v roku 2014) ako vo voľbách, keď sa volí aj americký prezident. Preto sú podľa Smitha tohtoročné voľby hlavne o mobilizácii voličskej základne jednotlivých strán.

Pre demokratov je najväčším dôvodom ísť v utorok voliť samotný prezident Trump. Pohľad naňho sa medzi Američanmi silno líši. Jeho politiku schvaľuje 90 percent republikánov, no len 7 percent demokratov.

„Pre Demokratickú stranu je to referendum o Trumpovi a nebudú mať problém motivovať svojich voličov, aby išli voliť. Pretláčajú tiež tradičné demokratické témy ako zdravotná starostlivosť (podľa jedného prieskumu je to pre voličov najdôležitejšia téma – pozn. red.), ale je to skutočne všetko o Trumpovi,“ vysvetľuje Smith.

To sa môže prejaviť tým, že demokratickí voliči pôjdu voliť v nadpriemerných počtoch. Nadpriemerne by mali ísť voliť mladí ľudia, ktorí väčšinou volia demokratov. Podľa prieskumu z Harvardu 40 percent voličov od 18 do 29 rokov chce tento rok určite voliť. V roku 2014 to bolo len 26 percent. Skutočný počet hlasujúcich mladých bol o 10 % nižší.

„Verím, že je to výrazný nárast účasti mladých, niečo, čo sme nevideli 32 rokov,“ povedal analytik John Della Volpe pre Vox.

Politológ Smith by to však nepreceňoval. „Účasť mladých bude vyššia ako v roku 2014, ale vyššia bude pravdepodobne vo všetkých vekových skupinách,“ povedal.

Pre republikánov hrá ekonomika

Na druhej strane pre republikánov hrá ekonomická situácia. Miera nezamestnanosti v USA je momentálne 3,7 percenta, čo je najmenej od roku 1969. Dobrá hospodárska situácia väčšinou pomáha strane, ktorá je pri moci. To môže spôsobiť, že republikáni napokon dopadnú lepšie, ako sa odhaduje.

„Najpodobnejšie voľby sú tie z roku 1998, keď bola tiež silná ekonomika, no zároveň vládol demokratický prezident Bill Clinton, ktorému hrozila obžaloba. Demokrati napokon v týchto voľbách dokázali získať kreslá,“ hovorí Andrew Smith.

Veľmi aktívne sa do volieb zapojil aj samotný Donald Trump. Obieha haly a štadióny v rôznych kútoch Ameriky podobne ako počas svojej úspešnej kampane v roku 2016.

Republikánski voliči, zdá sa, oddane stoja za svojím prezidentom – na mítingoch máva často vypredané. Napríklad v Houstone v štáte Texas, kde demokrati môžu prekvapujúco vyhrať senátne voľby, sa podľa Trumpovho tímu na jeho míting do 18-tisícovej haly prihlásilo 100-tisíc ľudí.

Karavána migrantov

Prezidenti sa vždy zapájajú do kampane, no Trump to tento rok robí oveľa výraznejšie. Celkovo sa podľa ABC News zúčastnil od marca do novembra na 44 mítingoch. A snaží sa, aby hlavnou témou celých volieb bola imigrácia.

Už niekoľko týždňov varuje verejnosť pred „karavánou migrantov“, ktorá sa pred necelým mesiacom vydala z Hondurasu a smeruje do Spojených štátov. Momentálne je v Mexiku a rozrástla sa na približne 7-tisíc osôb, väčšinou práve z tejto stredoamerickej krajiny. Migranti hovoria, že utekajú pred násilím, gangmi, ale aj zlou hospodárskou situáciou jedného z najchudobnejších štátov na kontinente.

Trump však hovorí o invázii a oznámil, že na južnú hranicu USA pošle päťtisíc vojakov. V skutočnosti je skupina migrantov vyše 1600 kilometrov vzdialená od pôdy USA a súčasným tempom jej bude trvať mesiace, kým príde.

Je možné, že sa postupne rozpadne – niektorí sa vrátia domov, iní požiadajú o azyl v Mexiku a na americké hranice tak prídu len stovky ľudí. Stalo sa to tak už na jar, hoci súčasná skupina je väčšia ako tie predchádzajúce.

Trump okrem toho povedal, že medzi migrantmi sú kriminálnici či dokonca ľudia z Blízkeho východu, na čo však nedodal žiadne dôkazy. „Karavána v Mexiku pomáha republikánom pripomínať voličom tému imigrácie,“ hovorí Smith.

Jobs, not mobs. Republikáni prinášajú pracovné miesta, demokrati len chaos v uliciach – tak znie jeden zo sloganov Trumpa a republikánov. 

#JOBSNOTMOBS! VOTE REPUBLICAN NOW!! pic.twitter.com/wso9ZHIvyF

— Donald J. Trump (@realDonaldTrump) October 31, 2018

Právo na občianstvo

Tento týždeň Trump šokoval krajinu aj tým, že naznačil, že chce zrušiť právo na občianstvo pre deti migrantov, ktoré sa narodia na území Spojených štátov. Toto právo je zakotvené v americkej ústave v 14. dodatku a podľa väčšiny akademikov (alebo aj republikánskeho šéfa snemovne Paula Ryana) prezident nemá právomoc ho zrušiť. On však v rozhovore pre Axios povedal, že si myslí, že mu na to stačí „vládne nariadenie“.

Aj týmto sa snaží zastaviť modrú vlnu, ktorá sa môže prehnať Amerikou. Ak by sa to Trumpovi napokon nepodarilo a stratil by snemovňu, malo by to pre prezidenta podľa politológa Smitha aj svetlé stránky. Mohlo by mu to pomôcť vyhrať prezidentské voľby v roku 2020.

„Demokratická snemovňa zvýši jeho šance na znovuzvolenie v roku 2020, keďže bude mať nepriateľa, proti ktorému bude môcť kandidovať. Historicky sa obľúbenosť prezidenta zvyšuje, ak jednu alebo obe komory kongresu drží opozičná strana,“ dodáva Smith.