Denník N

Ženy rôzneho veku aj profesie: čo by mali vedieť muži, s ktorými pracujeme

Ilustračné foto - Flickr.com/Muhammad Ashiq
Ilustračné foto – Flickr.com/Muhammad Ashiq

Viacero žien som sa pýtala na ich skúsenosti s mužskými kolegami či zákazníkmi. Zhodli sa, že hoci žijeme v modernej dobe, staré poriadky sú zažraté poriadne hlboko.

Materiál na tento text som zbierala viacero mesiacov. Výpovede, ktoré si v ňom prečítate, pochádzajú od celkom mladých žien i takých, čo sú vo veku mám aj starých mám. Niektoré z nich poznám osobne a dialóg s nimi vediem permanentne, iné sa mi ozvali samy – buď reagovali na moje články, alebo mi chceli povedať o svojich zážitkoch. Tie, ktoré súhlasili, sa ocitli v tomto texte. Buď nepriamo, ako zdroj informácií a príspevok do celkového obrazu, alebo ich priamo citujem. Väčšina z nich chcela uviesť len prvé meno.

Rozprávali sme sa spolu o tom, ako sa ženy cítia vo veľkých aj v menších pracovných kolektívoch, ako sa k nim správajú kolegovia, nadriadení aj klienti a či sa niečo zmenilo po tom, čo sa aj u nás naťukla (slovo rozprúdila by bolo vážnym preháňaním) debata o sexuálnom obťažovaní a celkovo o profesionálnych vzťahoch medzi mužmi a ženami.

Tento text nie je sociologická štúdia, oslovené ženy nie sú reprezentatívnou vzorkou v prísnom zmysle slova a vieme, že ani pri najlepšej snahe sa do médií nedostanú hlasy všetkých.

Napriek tomu bolo zaujímavé počúvať, ako – hoci aj rozličnými slovami: niekedy rezignovane a stoicky, inokedy bojovne a odhodlane – hovoria ženy vlastne to isté. To, že sme síce v dynamickej ére pokroku a prosperity, ale staré poriadky sú zažraté poriadne hlboko.

Čo mi povedala mama

Prvú informáciu, ako to medzi mužmi a ženami či chlapcami a dievčatami chodí, dostanú ženy v ideálnom prípade od mamy či inej blízkej ženy. Mamy niekedy radia, aj keď ich dcéry nastupujú do prvého zamestnania.

Dnes 64-ročnej lekárke Irene mama povedala, aby si dávala pozor na starších nadriadených, že si budú dovoľovať. „Smiala som sa jej, pripadala mi smiešne, navyše ona bola celý život v domácnosti, nás bolo veľa detí a stále sme sa sťahovali, lebo otec bol dôstojník, a tak som si hovorila: čo môže o tom vedieť? Rýchlo som pochopila, že má pravdu,“ hovorí.

Podľa nej bola vtedajšia nemocničná kultúra o tom, že lekári si dovoľovali na vekovo aj služobne mladšie lekárky, sestričky aj pacientky.

„Hlúpe poznámky, slovné ponižovanie, nevyžiadané dotyky. Najhoršie bolo,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie