Ženy rôzneho veku aj profesie: čo by mali vedieť muži, s ktorými pracujeme
Viacero žien som sa pýtala na ich skúsenosti s mužskými kolegami či zákazníkmi. Zhodli sa, že hoci žijeme v modernej dobe, staré poriadky sú zažraté poriadne hlboko.
Materiál na tento text som zbierala viacero mesiacov. Výpovede, ktoré si v ňom prečítate, pochádzajú od celkom mladých žien i takých, čo sú vo veku mám aj starých mám. Niektoré z nich poznám osobne a dialóg s nimi vediem permanentne, iné sa mi ozvali samy – buď reagovali na moje články, alebo mi chceli povedať o svojich zážitkoch. Tie, ktoré súhlasili, sa ocitli v tomto texte. Buď nepriamo, ako zdroj informácií a príspevok do celkového obrazu, alebo ich priamo citujem. Väčšina z nich chcela uviesť len prvé meno.
Rozprávali sme sa spolu o tom, ako sa ženy cítia vo veľkých aj v menších pracovných kolektívoch, ako sa k nim správajú kolegovia, nadriadení aj klienti a či sa niečo zmenilo po tom, čo sa aj u nás naťukla (slovo rozprúdila by bolo vážnym preháňaním) debata o sexuálnom obťažovaní a celkovo o profesionálnych vzťahoch medzi mužmi a ženami.
Tento text nie je sociologická štúdia, oslovené ženy nie sú reprezentatívnou vzorkou v prísnom zmysle slova a vieme, že ani pri najlepšej snahe sa do médií nedostanú hlasy všetkých.
Napriek tomu bolo zaujímavé počúvať, ako – hoci aj rozličnými slovami: niekedy rezignovane a stoicky, inokedy bojovne a odhodlane – hovoria ženy vlastne to isté. To, že sme síce v dynamickej ére pokroku a prosperity, ale staré poriadky sú zažraté poriadne hlboko.
Čo mi povedala mama
Prvú informáciu, ako to medzi mužmi a ženami či chlapcami a dievčatami chodí, dostanú ženy v ideálnom prípade od mamy či inej blízkej ženy. Mamy niekedy radia, aj keď ich dcéry nastupujú do prvého zamestnania.
Dnes 64-ročnej lekárke Irene mama povedala, aby si dávala pozor na starších nadriadených, že si budú dovoľovať. „Smiala som sa jej, pripadala mi smiešne, navyše ona bola celý život v domácnosti, nás bolo veľa detí a stále sme sa sťahovali, lebo otec bol dôstojník, a tak som si hovorila: čo môže o tom vedieť? Rýchlo som pochopila, že má pravdu,“ hovorí.
Podľa nej bola vtedajšia nemocničná kultúra o tom, že lekári si dovoľovali na vekovo aj služobne mladšie lekárky, sestričky aj pacientky.
„Hlúpe poznámky, slovné ponižovanie, nevyžiadané dotyky. Najhoršie bolo,