Denník N

7 dobrých správ: Na operáciu sa mu skladalo celé Československo. Jeho orgány teraz zachránili štyri životy

Michala Budínskeho podporoval aj vtedajší prezident Václav Havel. Foto – blesk.cz
Michala Budínskeho podporoval aj vtedajší prezident Václav Havel. Foto – blesk.cz

V Damasku znovu otvorili národné múzeum, majstrovstvá sveta mládeže v šachu vyhral Slovák z Bojníc a Ester Ledecká dostala svoju bábiku Barbie. Sedem dobrých správ, ktoré ste si tento týždeň možno nevšimli.

1. Oslobodili pakistanskú kresťanku

Pakistanský najvyšší súd oslobodil kresťanku, ktorú v roku 2010 odsúdili na smrť za bohorúhačstvo. Tribunál rozhodol, že obvinenia voči Ásiji Nórínovej, známej pod menom Ásijá Bíbí, neboli dostatočne podložené, a preto nie je dôvod na jej potrestanie.

Ásiju Bíbí odsúdili pred ôsmimi rokmi na smrť v provincii Pandžáb na základe zákona o bohorúhačstve, ktorého sa údajne dopustila v konflikte s moslimkami počas práce na farme. Súd vyššej inštancie v roku 2014 tento rozsudok potvrdil.

Prípad vyvolal reakcie na celom svete. Rímske Koloseum tento rok vo februári rozsvietili na červeno, čím si pripomenuli prenasledovaných kresťanov vrátane Ásije Nórínovej. Jej manžel a jedna z jej dcér sa podľa agentúry Reuters v Ríme stretli s pápežom Františkom.

Analytici tvrdia, že rozhodnutie súdu v Islamabade prepustiť Ásiju by malo obnoviť dôveru náboženských menšín voči pakistanským štátnym inštitúciám. „Toto rozhodnutie sa dá považovať za smelý pokus štátu postaviť sa islamistom,“ povedal podľa DPA analytik Irfán Šáhzád.

Pakistanskí moslimovia totiž často využívajú zákony o bohorúhačstve na prenasledovanie a zastrašovanie náboženských menšín. Islamské skupiny v reakcii na rozhodnutie súdu zablokovali cesty v Islamabade a zorganizovali protesty vo viacerých mestách. Ásija Bíbí zo strachu o svoju bezpečnosť plánuje po prepustení opustiť so svojou rodinou Pakistan. Azyl jej zatiaľ ponúkli Francúzsko a Španielsko.

2. Po vojne prvýkrát otvorili časť múzea v Damasku

Sýrske národné múzeum v roku 2012 zatvorili, aby ochránili vzácne artefakty pred krádežami či poškodením. Rok predtým totiž v krajine vypukla vojna a väčšinu zbierok preto radšej ukryli na tajných miestach.

Múzeum, ktoré patrí medzi najvýznamnejšie na Blízkom východe, však po šiestich rokoch privítalo svojich prvých návštevníkov. Otvorili ho v čase, keď sýrska vláda získala kontrolu nad všetkými povstaleckými oblasťami v okolí Damasku a uviedla, že situácia v krajine zostáva pokojná, píše BBC.

Hoci sprístupnili len jedno krídlo Národného múzea, zástupca riaditeľa múzea povedal, že ho plánujú celé otvoriť.

„V tejto časti vystavíme artefakty zo všetkých období od prehistórie cez starovek Východu až po klasickú a islamskú éru,“ cituje BBC Ahmada Deeba.

Sýrsky minister kultúry Mohamed al-Ahmad uviedol, že znovuotvorenie múzea vyslalo „nefalšovanú správu“, že bohaté kultúrne dedičstvo krajiny nezničil terorizmus.

3. Pražské Národné múzeum je do konca roka zadarmo

Znovuotvorenia sa dočkalo aj Národné múzeum v Prahe. Rekonštrukcia historickej budovy trvala tri a pol roka a stála 1,8 miliardy českých korún.

„Ide o najzložitejšiu a najväčšiu stavbu modernej Českej republiky,“ uviedol riaditeľ múzea Michal Lukeš. „Budova prešla kompletnou rekonštrukciou vrátane techniky, rozvodov aj výťahov, pretože bola v havarijnom stave. Je to národná kultúrna pamiatka a stretávajú sa tu desiatky profesii.“

Otvorenie opraveného Národného múzea bolo jedným z vrcholov osláv 100. výročia vzniku Československa.

Pre návštevníkov zatiaľ nie je otvorené celé múzeum – sprístupnená je len časť interiérov na prízemí a na prvom poschodí. Otvorili tiež jedno z nádvorí.

Pre návštevníkov sú pripravené dve veľké výstavy: jedna približuje kľúčové momenty 20. storočia a druhá mapuje dvesto rokov od vzniku múzea. Vstup do múzea je pritom do konca roka úplne zadarmo.

4. Skladalo sa preňho celé Československo, jeho orgány zachránili štyri životy

Bola to najväčšia charitatívna akcia v Československu. Určená bola 10-ročnému chlapcovi z Martina, ktorý v roku 1989 dostal krvácanie do mozgu a čiastočne mu ochrnula ľavá polovica tela. Príčinou bolo cievne ochorenie – arteriovenózna malformácia.

Pre Michala Budínskeho bola jedinou záchranou operácia, ktorú však v Československu v tom čase nerobili. Jeho nádejou bol zákrok v Štokholme, kde by mu lekári dokázali pomôcť bez toho, aby mu chirurgicky otvorili hlavu, a to pomocou takzvaného Leksellovho gama noža. Tento zákrok bol však veľmi drahý.

Vďaka

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

7 dobrých správ

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie